Envirorezort sľubuje do roku 2030 čistejšie vodné toky aj vyššiu napojenosť na verejnú kanalizáciu

Do medzirezortného pripomienkového konania poputoval materiál Envirostratégia 2030, ktorý má podľa envirorezortu ambíciu priniesť zásadné zmeny do fungovania chránených území, odpadového hospodárstva či environmentálne škodlivých dotácií (odkaz na dokument nájdete na konci článku).

„Na tvorbe vlajkovej lode ochrany životného prostredia do roku 2030 sa podieľali desiatky odborníkov z ministerstiev, akademickej pôdy, vedeckých inštitúcií, podnikateľského a neziskového sektora. Cieľom Envirostratégie 2030 je zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu životného prostredia na Slovensku,“ uvádza envirorezort.

Ministerstvo životného prostredia zároveň zdôrazňuje, že do procesu tvorby a ovplyvňovania dokumentu bola plne zapojená odborná aj laická verejnosť.

A aké by teda malo byť životné prostredie v roku 2030 v oblasti vodného hospodárstva a ochrany vodných zdrojov?

Dôraz na kvalitu vody v studniach

Dokument uvádza, že spotreba vody na Slovensku každoročne klesá, dokonca je jedna z najnižších v celej Únii. Spotreba vody pre domácnosti dokonca za posledné roky klesla pod hygienické minimum odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Hygienickým limitom vyhovuje pitná voda vo všetkých verejných vodovodoch, z ktorých je v súčasnosti zásobovaných 88 % obyvateľstva Slovenska.

V porovnaní s ostatnými členskými krajinami EÚ však stále dosahujeme podpriemerné čísla, keďže približne desať štátov má takmer stopercentnú zásobovanosť.

Tu však envirorezort zdôrazňuje, že situácia ohľadom kvality vody v studniach je úplne iná. Zlým výsledkom analýz vody z individuálnych zdrojov sme sa venovali v tomto článku.

Nad 2000 EO zabezpečiť 100 % odvádzanie

Nižšie čísla však Slovensko dosahuje vo sfére napojenosti na verejnú kanalizáciu, keďže len necelé dve tretiny obyvateľov majú zabezpečené odvádzanie odpadových vôd.

Envirorezort vidí hlavný problém v skutočnosti, že napriek už vybudovaným verejným kanalizáciám desaťtisíce občanov ostávajú dobrovoľne nepripojení.

„Slovensko dosiahne aspoň dobrý stav a potenciál vôd a do roku 2030 budú mať aglomerácie s viac ako 2 000 obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd,“ uvádza ministerstvo.

Za úspech považuje fakt, že asi polovica odpadových vôd prechádza terciárnym čistením. Zabrániť znečisťovaniu vôd chce tiež ministerstvo prostredníctvom aplikácie správnych poľnohospodárskych postupov a protieróznych opatrení v rámci poľnohospodárskej krajiny.

Povinné tlmiace zelené pásy a sprievodná vegetácia pozdĺž vodných tokov sú podľa envrirorezortu tiež efektívnym opatrením na zmiernenie takéhoto znečistenia.

Modernejšie ČOV

Hoci v menších obciach často budujú menšie a neefektívnejšie ČOV, ministerstvo zdôrazňuje potrebu výstavby týchto zariadení. Tvrdí, že napriek týmto skutočnostiam povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd.

„Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV a pod.) a decentralizované čistenie,“ uvádza envirorezort.

Ďalším cieľom ministerstva je odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky. Zároveň sa zaväzuje, že v súvislosti s realizáciou nových infraštruktúrnych projektov bude uplatňovaný princíp zachovania ich priechodnosti. Ak už bariéry existujú, úlohou bude ich postupné spriechodňovanie.

Udržateľná tvorba cien

Oblasť, ktorá zaujme asi každého človeka, je cenová politika. V tejto sfére chce envirorezort nastaviť udržateľné ceny vody.

„Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom znečisťovateľ platí,“ zdôrazňuje MŽP SR.

Doterajšia prax zohľadňovala náklady na ochranu životného prostredia len čiastočne, pričom rast cien ovplyvňovali predovšetkým náklady na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a náklady za odvádzanie a čistenie odpadových vôd.

„Cena vody využívanej v poľnohospodárstve sa dostane na hodnotu, ktorá zaručí efektívne rozmiestnenie cenných vodných zdrojov v ekonomike, ako aj environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha,“ sľubuje envirorezort.

Náklady na škody prevyšujú náklady na prevenciu

Ďalšia časť dokumentu je zameraná na ochranu pred následkami povodní. Podobné sľuby envirorezort predstavil vo svojej Stratégii adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorej sme sa venovali v tomto článku.

Škody spôsobené povodňami niekoľkonásobne prevyšujú investície do ochrany pred povodňami. Za posledných 20 rokov dosiahli evidované priemerné ročné náklady na povodňové škody približnú hodnotu 70 miliónov eur.

Úplne najvyššie náklady priniesol rok 2010, kedy zabezpečovacie a záchranné práce stáli vyše pol miliardy eur.

Práve východné Slovensko je najviac ohrozenou oblasťou, pričom až dve pätiny zo všetkých povodňových udalostí zasiahli Prešovský kraj.

V tomto prípade envirorezort navrhuje aplikovanie zelených opatrení v rámci celého územia krajiny, teda nie len na samotnom toku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.