Investovať do protipovodňovej ochrany sa oplatí

Náhle a intenzívne zrážky sú fenoménom, na ktorý si predovšetkým v letných mesiacoch musia ľudia po celom svete zvykať. Slovensko nie je výnimkou.

Za posledné mesiace tak povodne napáchali výrazné škody a v médiách sa často objavovala ostrá debata o tom, kto je za ich obrovský rozsah vlastne zodpovedný.

O tejto téme sa popísalo už dosť. Čo však ekonomická stránka problematiky? Pozreli sme sa na to, aké sú každoročné škody po povodniach.

Envirorezort má stratégiu

Už v roku 2013 predstavil envirorezort spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom program protipovodňovej ochrany do roku 2020.

„Prevencia je lacnejšia ako odstraňovanie škôd. Ministerstvo životného prostredia prichádza s jasnou víziou, ako Slovensku pomôcť v ochrane pred povodňami. Ak sa tieto opatrenia naplnia, Slovensko bude pripravené úspešne čeliť živelnej pohrome, ako bola tá v roku 2010,“ zdôraznil vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga.

Týmto programom chcel envirorezort zamedziť zbytočným škodám po rozsiahlych povodniach, ktoré Slovensko takmer každoročne sužovali. Takéto sú celkové sumy za posledných 8 rokov.

Vlani miernejšie škody

Ministerstvo životného prostredia poskytuje údaje o škodách dvakrát ročne. Ako sme už informovali, v období od júla do decembra 2017 spôsobili povodne škody vo výške viac než 584-tisíc eur, z toho bol najviac zasiahnutý Žilinský kraj.

Tu však envirorezort zdôrazňuje, že priebeh povodní okrem zrážok negatívne ovplyvňovali aj nevhodné poľnohospodárske činnosti v blízkosti vodných tokov či nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov.

V prvej polovici minulého roku bola však situácia kritickejšia. Povodňové škody sa vyšplhali až do výšky 7,3 milióna eur. Za celý rok je to teda takmer osemmiliónová hodnota. Najväčšie škody na majetku fyzických a právnických osôb zaznamenali v Prešovskom kraji.

Rok 2015 pokojnejší ako 2016

V období od januára do konca júna 2016 boli škody spôsobené povodňami v porovnaní s rokom 2017 len „minimálne“. Podľa súhrnnej správy MŽP SR išlo o sumu 1,17 milióna eur.

V druhej polovici roku došlo však k zmene situácie. Celkové škody sa vyšplhali na hodnotu 11,5 milióna eur. V tomto období bol v určitej miere zasiahnutý povodňami takmer každý kraj Slovenska. Vysoké škody zaznamenali aj v Nitrianskom kraji. Za celý rok tak škody predstavovali takmer 13 miliónov eur.

Od decembra 2014 do konca júna 2015 povodne napáchali škody v sume viac ako 3 milióny eur. Pokojnejšia situácia nastala v druhej polovici roku, keďže celková hodnota povodňových škôd predstavovala len necelých 53-tisíc eur.

Dokonca aj hydrometeorológovia hodnotili tento polrok ako nezvyčajne suchý. Celkové škody za rok 2015 tak dosiahli niečo cez 3 milióny eur.

Rok 2014 s vysokými škodami

Rok 2014 bol však dramatický. Obzvlášť prvý polrok priniesol obrovské škody za takmer 22 miliónov eur. Najväčšie škody utrpeli samosprávne kraje, a to takmer polovicu z celkovej sumy.

Väčšina spôsobených škôd sa týkala Prešovského kraja – až 7,56 milióna eur. Majetok štátu ovplyvnili škody vo výške 6,28 milióna eur.

Druhý polrok 2014 bol porovnateľne nepríjemný z hľadiska povodňových škôd. Ich hodnota dosiahla 15 miliónov eur, čo znamená, že za celý rok 2014 povodne napáchali škody za 37 miliónov eur.

Envirorezort zároveň uviedol, že počas rokov 1996 až 2013 spôsobili povodne na Slovensku škody v celkovej výške 1,214 miliardy eur. V priemerne tak škody predstavujú takmer 67,5 milióna eur na jeden rok.

Túto štatistiku však výrazne ovplyvnil extrémny rok 2010, keď výška škôd dosiahla viac ako 400 miliónov eur. Napriek tomu, že v roku 2014 boli škody pomerne vysoké, v porovnaní s obdobím do roku 2010 ide stále o výrazné zlepšenie.

Mementom bol rok 2010

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.