EEA: Kvalita vôd sa zlepšuje, od naplnenia cieľov sme však ďaleko | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

EEA: Kvalita vôd sa zlepšuje, od naplnenia cieľov sme však ďaleko

Podľa najnovšej správy EEA stanovené ciele do roku 2020 vo väčšine prípadov nesplníme.

EEA: Kvalita vôd sa zlepšuje, od naplnenia cieľov sme však ďaleko

Foto: Pixabay

Európska environmentálna agentúra (EEA) si v najnovšej správe posvietila na celkový ekologický aj chemický stav vôd v Európe (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku). Aj napriek zlepšeniu je progres len pomalý.

V súčasnosti dosahuje iba 40 % európskych povrchových vôd dobrý ekologický stav a mokrade sú značne degradované, rovnako ako 80 až 90 % záplavových území, tvrdí EEA.

To má kritický vplyv na stav ochrany mokradí a druhov, ktoré od nich závisia. Aj keď došlo k zníženiu bodového znečistenia, nadbytočného dusíka aj odberov vody, vody sú naďalej ovplyvňované difúznym znečistením, hydromorfologickými zmenami, ale aj spomínanými odbermi.

Očakáva sa, že difúzne znečistenie a tlaky na odber vody budú aj naďalej pretrvávať vzhľadom na intenzívne poľnohospodárske postupy a výrobu energie. To si podľa EEA vyžaduje vyváženie spoločenských požiadaviek na vodu so zabezpečením jej dostupnosti v prírode.

Zmena klímy pravdepodobne ovplyvní množstvo vody dostupnej na regionálnej úrovni, čím sa zvýši potreba ochrany pred povodňami alebo riadenia sucha a sťaží sa dosiahnutie tejto rovnováhy, tvrdí agentúra.

Budúcnosť európskych vôd

Lepšia implementácia a väčšia súdržnosť medzi cieľmi a opatreniami EÚ, ktoré súvisia s vodou, sú potrebné na zlepšenie jej kvality aj množstva.

Pri pohľade do budúcnosti bude čoraz dôležitejšie riešiť a monitorovať vzťah medzi klímou, vodou, ekosystémom a poľnohospodárstvom a súvislosťou s energetickými potrebami.

Podľa EEA sa budú aj naďalej rozvíjať riešenia, ako sú prírodné opatrenia na zadržiavanie vody, inteligentné stanovovanie cien vody či účinnejšie zavlažovacie techniky.

Pokrok v oblasti riadenia bude ďalej podporovaný ekosystémovým riadiacim prístupom, ktorý bude brať do úvahy viaceré environmentálne ciele a spoločné prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo, predpovedá agentúra.

Smernica má osobitú klasifikáciu stavu vôd

Posúdenie ekologického stavu je založené na takom princípe, že ak jeden posudzovaný prvok kvality nedosiahne dobrý stav, celkový výsledok je nižší ako dobrý stav.

Stav jednotlivých prvkov kvality môže byť teda lepší ako celkový stav. Celkovo v prípade riek dosahuje 50 až 70 % klasifikovaných vodných útvarov vysoký alebo dobrý stav pre niekoľko prvkov kvality, zatiaľ čo iba 40 % riek dosahuje dobrý ekologický stav alebo lepší.

Slovensko v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami taký výrazný problém s ekologickým stavom vôd nemá. Podiel vodných útvarov, ktoré nespĺňajú dobrý ekonomický stav, sa pohybuje niekde na úrovni 30 %. Susedné Česko je na tom podstatne horšie.

Dôležité je však zdôrazniť, že takéto štatistiky nemusia v každom prípade poskytnúť presné informácie o realite, keďže členské štáty využívajú viaceré metódy hodnotenia.

Zanikajú mokrade?

Podľa EEA v celej Európe dochádza k strate mokradí. V rokoch 2000 až 2018 sa už aj tak malá rozloha mokradí ďalej znížila približne o 1 %.

Mnoho mokradí sa nachádza v nenarušených nivách, v oblastiach pri rieke pokrytých vodou počas povodní. Vedecké odhady naznačujú, že 70 až 90 % záplavových území je degradovaných.

V dôsledku toho sa znížila kapacita záplavových území na poskytovanie dôležitých a hodnotných ekosystémových služieb, ktoré sú spojené práve s protipovodňovou ochranou a zdravým fungovaním riečnych ekosystémov, čo v konečnom dôsledku znížilo ich schopnosť podporovať dosiahnutie dobrého ekologického stavu a stavu ochrany.

Rámcová smernica rieši problémy, tvrdí EEA

Hlavné dôvody nedosiahnutia dobrého ekologického stavu sú podľa EEA spojené s hydromorfologickými tlakmi (40 %), rozptýleným znečistením (38 %) a nadmernými odbermi vody.

Agentúra je zároveň presvedčená, že pochopenie súvislostí medzi stavom a tlakmi sa zlepšilo aj vďaka vypracovaniu plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a očakáva sa, že vykonávanie rámcovej smernice bude čoraz viac viesť k zníženiu najkritickejších tlakov, a tým k zlepšeniu ekologického stavu vôd.

Podľa EEA bude na dosiahnutie zlepšení potrebná úplná implementácia politík na obnovu riek a zavedenie alternatívnych metód protipovodňovej ochrany založených na prirodzených opatreniach na zadržiavanie vody.

Zmena podnebia môže zvýšiť rozsah a frekvenciu povodní, čo môže viesť k zvýšenému dopytu po protipovodňovej ochrane. Zvýši sa tým aj dopyt po výrobe obnoviteľnej energie, čo prispieva k rozširovaniu vodnej energie v niektorých častiach Európy, čo zase vedie k zvýšeným hydromorfologickým tlakom.

Ciele nenaplníme

EEA je predvedčená, že Európa nie je na ceste dosiahnuť dobrý ekologický stav všetkých povrchových vôd do roku 2020 a očakáva sa, že hydromorfologické tlaky budú naďalej ovplyvňovať 40 % z týchto európskych vodných útvarov.

Ďalším problémom je aj kontaminácia vody živinami a škodlivými chemikáliami. Znečisťujúce látky sú produktom množstva činností, ktoré sú spojené s poľnohospodárstvom, priemyslom a domácnosťou.

Emisie do vody pochádzajú z bodových zdrojov, ale vznikajú aj difúznymi cestami. Bodové zdroje sa vzťahujú na emisie, ktoré majú konkrétne miesto vypúšťania, zatiaľ čo rozptýlené emisie majú na menšej ploche veľa menších zdrojov.

Klesajúce koncentrácie biologickej spotreby kyslíka (BSK) a ortofosfátov, ktoré sú spojené so znečistením priemyslom a mestskými odpadovými vodami sa pozoruje vo väčšine európskych povrchových vôd.

Ekologický stav vôd / Foto: EEA

Podobný pokles je viditeľný aj v prípade iných priemyselných emisií a znížil sa aj nadbytok dusíka. Koncentrácie dusičnanov však podľa EEA klesajú oveľa pomalšie v podzemných vodách a riekach.

Tieto koncentrácie sú užšie spojené s difúznym znečistením z poľnohospodárstva. Druhé plány manažmentu povodia ukázali, že dusičnan bol hlavnou znečisťujúcou látkou ovplyvňujúcou 18 % rozlohy útvarov podzemných vôd, hoci 74 % rozlohy európskych podzemných vôd dosiahlo dobrý chemický stav.

V posledných desaťročiach pomohli právne predpisy zabezpečiť zníženie emisií určitých nebezpečných látok.

Chemický stav sa zlepšuje

Na základe rámcovej smernice sa chemický stav posudzuje na zozname 33 „prioritných látok“, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie.

Látky alebo skupiny látok na zozname zahŕňajú vybrané existujúce priemyselné chemikálie, pesticídy, biocídy, kovy a iné skupiny, ako sú polyaromatické uhľovodíky, ktoré sa vyrábajú hlavne spaľovaním organických látok.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Koncentrácia mikroplastov sa líši v rôznych častiach Atlantiku, zistila štúdia

Koncentrácia mikroplastov sa líši v rôznych častiach Atlantiku, zistila štúdia

Vo vodách severoatlantického prúdu sa podľa nového výskumu vyskytuje podstatne väčšie množstvo plastových úlomkov z obalov, lán či farebných náterov ako v iných častiach oceánu.

Vlčanov rezort volá po doplnení vodného zákona. Reaguje na nedávne rozhodnutie MŽP

Vlčanov rezort volá po doplnení vodného zákona. Reaguje na nedávne rozhodnutie MŽP

Slovensko je podľa agrorezortu povinné vytvoriť vnútroštátny právny rámec v súvislosti s udeľovaním povolení na výrobu regenerovanej vody určenej na poľnohospodárske zavlažovanie.

Hranice chránených vodohospodárskych oblastí sa majú vymedzovať inak, navrhuje MŽP

Hranice chránených vodohospodárskych oblastí sa majú vymedzovať inak, navrhuje MŽP

Vymedzenie hraníc v nariadeniach, ktoré boli prijaté ešte za bývalého režimu, nie je postačujúce, hovorí Budajov rezort. Pripravuje nové nariadenie.