Napriek úspechu pri riešení nebezpečenstva spojeného s prítomnosťou niektorých najohrozujúcejších chemikálií vo vodných zdrojoch je potrebné venovať zvýšenú pozornosť riziku, ktoré predstavuje "koktailový efekt" nižších koncentrácií chemických látok v európskych vodách.
Chemikálie sú neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života a tisíce z nich denne využíva väčšina svetovej populácie.
Niektoré chemikálie však predstavujú riziko pre rastliny a zvieratá žijúce vo vode, ale aj pre zvieratá, ktoré ich konzumujú. Dôsledkom je, že predstavujú riziko aj pre samotných ľudí.
Kvalita vôd narastá, ale...
Na aktuálny problém poukázala Európska environmentálna agentúra vo svojej najnovšej analýze (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).
Už vo svojej správe z júla 2018 poukázala na to, že len 38 % sledovaných jazier, riek a iných útvarov povrchových vôd je v dobrom chemickom stave bez koncentrácií prioritných látok, ktoré prekračujú európske normy kvality životného prostredia.
Celoeurópske opatrenia na prevenciu a zníženie počtu najnebezpečnejších chemických látok v európskych sladkovodných útvaroch za posledné desaťročia zaznamenali značný úspech.
Podľa EEA je to najmä vďaka pravidlám, ktoré Únia postupne zavádza. Napriek tomu stále pretrvávajú mnohé výzvy, a to predovšetkým v oblasti účinného zaobchádzania s ortuťovými a brómovými spomaľovačmi horenia.
Ide o rôznorodú skupinu organických zlúčenín, ktoré sú využívané ako prísady do horľavých materiálov, akými sú napríklad plasty či textílie.
Prítomnosť týchto zlúčenín má obmedziť či spomaliť ich horenie. Často sú súčasťou elektronických zariadení, ale aj napríklad podlahových krytín, kobercov či závesov.
Je čas analyzovať kvalitu inak
Ďalšie riziko spája EEA s mnohými nebezpečnými chemikáliami, ktoré neboli stanovené ako priority na monitoring v rámci európskej Rámcovej smernice o vode.
Cieľom správy je tak lepšie porozumieť tomu, ktoré chemikálie naďalej predstavujú významné riziká pre životné prostredie, najmä ak sú prítomné vo vode.
Zameriava sa však aj na to, ako lepšia informovanosť môže pomôcť zlepšiť kontroly s cieľom minimalizovať škodu do budúcnosti.
Správa poskytuje prehľad informácií o znečisťujúcich látkach používaných pri posudzovaní kvality vody podľa Rámcovej smernice o vode a opisuje niektoré z nových techník, ktoré je možné použiť na posúdenie kvality vody.
Zo známych látok je najproblematickejšia ortuť
Riziká, ktoré predstavujú niektoré chemické látky, ako sú kovy a perzistentné organické znečisťujúce látky, sú známe už desiatky rokov.
Nové riziká, ktoré so sebou prinášajú iné chemikálie, akými sú napríklad niektoré pesticídy alebo farmaceutické prípravky, výskumníci stále len objavujú.
Vplyv ortute na chemický stav vôd / Foto: EEA
Pre mnohé prioritné látky uvedené v Rámcovej smernici o vode, ako je kadmium, olovo, nikel a niektoré druhy pesticídov, boli európske opatrenia na zabránenie ich uvoľňovania do životného prostredia naozaj účinné, keďže došlo k výraznému zníženiu ich prítomnosti vo vodných útvaroch.
Najrozšírenejšou znečisťujúcou látkou, ktorá presahuje povolené štandardy, je ortuť. Tá bola podľa EEA nájdená vo viac ako 45 000 vodných útvaroch (monitoring zahŕňal viac ako 111 000 vodných útvarov, pozn. redakcie). Ortuť a jej zlúčeniny sú pritom vysoko toxické.
V tomto prípade je ortuťovým znečistením najviac ohrozené Rakúsko, Švédsko, ale aj Nemecko či Fínsko. Slovensko patrí k tým európskym krajinám, ktoré majú najmenšie riziko ohrozenia ortuťou.
Vody ohrozujú koktailové efekty
Správa EEA však varuje, že v životnom prostredí je prítomných oveľa viac chemických látok. V tomto prípade potrebujeme lepšie znalosti, aby bolo možné s určitosťou zistiť, či predstavujú riziko v jazerách, riekach a iných povrchových vodách.
Kľúčovým problémom sú podľa EEA mikropolutanty a takzvaný "koktailový efekt". Ide o to, že niektoré chemické látky môžu byť individuálne prítomné vo vode v neškodných koncentráciách. Ich kombinácia s inými látkami však predstavuje veľké riziko pre zdravie človeka aj ekosystému.
V životnom prostredí sa chemické látky vstupujúce do povrchových vôd môžu miešať s prírodnými minerálnymi a organickými zlúčeninami, ako aj so živinami z odpadových vôd či poľnohospodárskych odtokov.
Akútne a chronické riziká pre povodia / Foto: EEA
Do zmesi ďalej vstupujú aj chemikálie, ktoré prenikajú do vody z emisií. EEA tak pri svojom výskume bežne našla niekoľko stoviek organických chemikálií v nízkych koncentráciách v jednej vzorke sladkej vody, pričom úroveň potenciálneho rizika stále nie je dostatočne pochopená.
Potrebujeme lepší monitoring
Európska environmentálna agentúra tiež v správe navrhuje, ako je možné do budúcnosti lepšie chrániť európske útvary povrchových vôd.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.