Dusičnany môžu prispievať k prenosu uránu do podzemnej vody, naznačuje štúdia

Urán predstavuje zdravotné riziká

Tím z University of Nebraska–Lincoln pod vedením Karrie Weber v novej štúdii experimentálne potvrdil, že dusičnany, ktoré sú bežnou súčasťou hnojív či živočíšneho odpadu, môžu napomáhať presunu uránu prirodzene sa vyskytujúceho pod zemským povrchom do podzemnej vody.

Weberová už v roku 2015 viedla výskum, z ktorého vyplynulo, že vodonosné vrstvy kontaminované vysokými hladinami dusičnanov tiež obsahovali koncentrácie uránu, ktoré prekračovali hraničné hodnoty stanovené americkou Agentúrou pre ochranu životného prostredia.

Zvýšené koncentrácie uránu u ľudí preukázateľne spôsobujú poškodenie obličiek, pričom urán môže v nebezpečných množstvách do tela prenikať napríklad konzumáciou kontaminovanej pitnej vody.

„Väčšina obyvateľov Nebrasky čerpá pitnú vodu z podzemnej vody. V Lincolne sa spoliehame na podzemnú vodu, rovnako ako aj v mnohých vidieckych komunitách, takže zvýšené koncentrácie uránu predstavujú potenciálne riziko,“ uvádza Karrie Weber.

Odobrali dva kužele sedimentov

Z predošlého výskumu vyplynulo, že rozpustený anorganický uhlík môže chemicky oddeľovať stopové častice prirodzene sa vyskytujúceho nerádioaktívneho uránu z podzemných sedimentov, čím ho v konečnom dôsledku pripravuje na presun do podzemnej vody.

Po výskume uskutočnenom v roku 2015 v Nebraske, v rámci ktorého boli namerané koncentrácie uránu, ktoré takmer deväťdesiatkrát prekračovali hraničné hodnoty stanovené Agentúrou pre ochranu životného prostredia, boli Weberová s kolegami presvedčení, že k procesu prispievajú aj dusičnany.

Tím sa preto rozhodol túto hypotézu otestovať, za účelom čoho extrahoval dve kužeľovité vzorky sedimentu o šírke približne päť centimetrov a hĺbke osemnásť metrov z vodonosnej vrstvy neďaleko mesta Alda v Nebraske, keďže vedci vedeli, že sa v tejto lokalite prirodzene vyskytuje urán, a zároveň odtiaľto podzemná voda vyteká do priľahlej rieky Platte.

Ich cieľom bolo zrekonštruovať prúdenie vo vzorkách sedimentu a následne určiť, či sa po pridaní dusičnanov do vody zvýši množstvo uránu, ktoré sa v sedimente odnesie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.