INNOGY
INNOGY
BELIMO

Dusičnany, atrazín či iné pesticídy. Monitoring na Žitnom ostrove odhalil viaceré prekročenia

Podľa SHMÚ však trendy kvality podzemnej vody ukazujú zlepšenie na regionálnej úrovni. Možné zhoršenia sa prejavujú len lokálne.

Dusičnany, atrazín či iné pesticídy. Monitoring na Žitnom ostrove odhalil viaceré prekročenia

Foto: Depositphotos

Vlani odhalil monitoring kvality podzemných vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO) Žitný ostrov nadlimitné koncentrácie v prípade viacerých ukazovateľov. Celková kvalita vôd na Žitnom ostrove však podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) z regionálneho hľadiska stúpa. Vyplýva to zo Správy o kvalite vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach za rok 2020, ktorú si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazu na konci článku.

V článku sa dozviete:

  • koľko potenciálnych bodových zdrojov znečistenia sa nachádza v CHVO Žitný ostrov,
  • koľko monitorovacích miest sa nachádza na danom území,
  • na aký počet ukazovateľov si posvietil monitoring,
  • koľko stanovení bolo nevyhovujúcich,
  • aké ukazovatele boli najproblematickejšie,
  • v akých oblastiach boli zistené časté prekročenia limitných hodnôt,
  • čo ukazujú dlhodobé trendy.

V roku 2018 prijala Národná rada SR zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, predmetom ktorého bolo ustanovenie chránených oblastí prirodzenej akumulácie vôd. Stanovuje činnosti, ktoré sú na danom území zakázané, ako aj opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zo zákona tak vyplýva pre MŽP SR povinnosť informovať každoročne k 15. júlu verejnosť o kvalite vôd v jednotlivých chránených vodohospodárskych oblastiach za predchádzajúci kalendárny rok.

Veľký tlak vyvíja poľnohospodárstvo

Najrozšírenejším spôsobom využívania krajiny na území CHVO Žitný ostrov je poľnohospodárstvo, ktoré predstavuje až 77,8 % jeho celkovej výmery. Najväčší podiel (71,4 %) na tom má nezavlažovaná orná pôda.

Urbanizované a technizované areály zaberajú 10,2 % územia, pričom 8,3 % pripadá na nesúvislú sídelnú zástavbu, ďalej 1,5 % na priemyselné a obchodné areály a zvyšok tvoria areály skládok, prístavov a ťažby.

„Tieto formy využitia predstavujú spolu s poľnohospodársky využívaným územím potenciálne zdroje difúzneho znečistenia a tvoria 88 % rozlohy CHVO Žitný ostrov,“ uvádza správa s tým, že zvyšných 12 % rozlohy pripadá na spôsoby využitia krajiny, ktoré nepredstavujú potenciálny difúzny zdroj znečistenia.

Posvietili si na 123 ukazovateľov

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Štát z nových eurofondov vyčlení stámilióny eur na zlepšenie prístupu k pitnej vode

Štát z nových eurofondov vyčlení stámilióny eur na zlepšenie prístupu k pitnej vode

Nové eurofondy, ktoré Slovensko dostane na roky 2021 až 2027, majú riešiť aj problém s prístupom k pitnej vode v regiónoch. Informovala o tom vicepremiérka Veronika Remišová.

Z eurofondov poputujú ďalšie milióny eur do kanalizácií aj ČOV

Z eurofondov poputujú ďalšie milióny eur do kanalizácií aj ČOV

Aktuálna alokácia výzvy by sa po schválení zmeny OP KŽP Európskou komisiou mala výrazne navýšiť.

Kontamináciu vody by mohla odhaliť dotyková obrazovka smartfónu

Kontamináciu vody by mohla odhaliť dotyková obrazovka smartfónu

Vedci pracujú s myšlienkou využiť technológiu dotykového displeja na zisťovanie prítomnosti kontaminantov. Na obrazovku by stačilo kvapnúť vzorku vody a smartfón by vyhodnotil, či je bezpečná na pitie.