Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Dokážu krajiny s nedostatkom vody zabrániť šíreniu koronavírusu?

Nový koronavírus jasne ukazuje, ako sú jednotlivé globálne problémy navzájom prepojené.

Dokážu krajiny s nedostatkom vody zabrániť šíreniu koronavírusu?

Foto: Pixabay

V rôznych krajinách sa objavili rôzne stratégie na zabránenie šírenia nového koronavírusu. Všetky krajiny sa však zhodujú v jednom – apelujú na občanov, aby si pravidelne umývali ruky vodou a mydlom.

Táto rada považuje za samozrejmosť dostatok bezpečnej vody, ale v mnohých častiach sveta jej bezpečnosť zaručená rozhodne nie je. Ak aj je, problémom je zase jej nedostatok.

Čo sa stane na takýchto miestach, ak pandémia eskaluje a potreba riadnej hygieny bude čoraz naliehavejšia? Výskumníčka Raya Al-Masri z Univerzity v Surrey sa pozrela na to, aké je prepojenie medzi globálnymi problémami, šírením koronavírusu a možnými následkami do budúcnosti.

Na infekčné choroby ročne umierajú milióny

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môže časté a dôkladné umývanie rúk pomôcť znížiť šance na rozvinutie infekčných chorôb, ako je práve aj COVID-19.

Celosvetová štatistika za rok 2017 odhalila, že zlá hygiena a obmedzený prístup k zariadeniam na umývanie rúk prispeli k približne 1,5 miliónu úmrtí.

V súčasnosti, keď je koronavírus prítomný na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, je umývanie rúk v mnohých rozvojových krajinách náročnou výzvou. Čistá voda a mydlo sú často nedostatkovými komoditami a obrovské množstvá obyvateľov žijú v domácnostiach bez tečúcej vody.

Takmer 2,2 miliardy ľudí v súčasnosti žije bez bezpečne spravovaného odkanalizovania a približne 22 % zdravotníckych zariadení v najmenej rozvinutých krajinách neposkytuje základné vodárenské služby.

Bezpečná voda je základ, tvrdia svetové inštitúcie

Čistá voda a dobrá hygiena sú absolútne minimum, ktoré je potrebné na boj proti šíreniu nového koronavírusu.

Podľa Svetovej banky však až 75 % vidieckej populácie v subsaharskej Afrike žije v domácnostiach, ktoré nemajú primerané vybavenie na umývanie rúk.

Jedna charitatívna organizácia pôsobiaca v západnej provincii Keňa zistila, že 95 % domácností, ktoré navštívili, nemalo prístup k tečúcej vode.

Je známe, že krajiny bez spoľahlivého systému zásobovania vodou pre všetkých budú pravdepodobne náchylnejšie na infekčné choroby.

Úmrtnosť na hnačky v roku 2017 bola najvyššia v subsaharskej Afrike a južnej Ázii. V tomto prípade bola nezabezpečená kvalita pitnej vody a zlá hygiena najvyšším rizikovým faktorom rozvoja choroby u ľudí vo veku nad 70 rokov.

Podobne 72 % úmrtí na hnačky u detí mladších ako päť rokov v roku 2016 bolo zapríčinených prijímaním nekvalitnej pitnej vody. Väčšinou išlo o krajiny v južnej Afrike so zvýšenou pravdepodobnosťou sucha.

Dopyt po vode narastá najmä v časoch kríz

V Jordánsku, kde v roku 2015 malo prístup k bezpečnej vode viac ako 93 % ľudí, nedávno vzrástol dopyt po vode o 40 %, keďže vláda nariadila ľuďom, aby zostali doma ako súčasť celonárodnej karantény.

Ide o vrchol stabilného nárastu dopytu po vode, ktorý v roku 2011 dosahoval 22 %, keď do krajiny masívne vstupovali sýrski utečenci hľadajúci útočisko pred občianskou vojnou.

Situácia v súvislosti so šírením koronavírusu začína byť vážna. V záujme boja proti vážnemu nedostatku vody sa komunálna voda distribuuje do mestských oblastí raz týždenne a do menej prístupných vidieckych oblastí raz za dva týždne.

Ohrozená je aj India

Jordánsko však nie je jedinou krajinou. Napríklad v roku 2019 museli obyvatelia mesta Chennai v Indii čakať v dlhočizných radoch, aby získali zásoby vody dodávanej cisternovými vozidlami, pretože mestské nádrže boli prázdne.

Pretrvávajúce sucho zhoršené zmenou podnebia takmer vyčerpalo miestne zásoby. Mesto, ktoré je domovom pre 7 miliónov ľudí, stále čelí vážnym nedostatkom. Odborníci odhadujú, že k vyčerpaniu dostupnej podzemnej vody môže dôjsť v priebehu niekoľkých rokov.

Približne 160 miliónov ľudí v Indii, čo je viac ako počet obyvateľov Ruska, nemá prístup k čistej vode. To by mohlo počas vypuknutia vírusu celú situáciu ešte zhoršiť.

Vo vidieckych častiach Mexika nemá približne 5 miliónov ľudí prístup k čistej vode. Úlohou žien a detí je zhromažďovať vodu, a to si vyžaduje čas, ktorý by inak mohli stráviť v škole.

Prístup k vode a koronavírus – začarovaný kruh?

Odborníci poukazujú na to, že ak nedôjde k celosvetovej akcii v oblasti zlepšovania prístupu k bezpečnej pitnej vode, konflikty o vodu budú narastať.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Exšéf ÚRSO Juris: Dvojzložková cena nespasí. Nenúťme vodárne reinvestovať zisk (rozhovor)

Exšéf ÚRSO Juris: Dvojzložková cena nespasí. Nenúťme vodárne reinvestovať zisk (rozhovor)

Štát by si mal najskôr vyjasniť pravidlá a kompetencie, hovorí Andrej Juris.

Odpadovú vodu premieňajú na pitnú. Belgický projekt získal európske ocenenie

Odpadovú vodu premieňajú na pitnú. Belgický projekt získal európske ocenenie

Flámska spoločnosť v praxi ukazuje priame opätovné využitie odpadovej vody na pitné účely.

Najvyššia v Európe: takto vyzerá gruzínska priehrada Enguri (+foto)

Najvyššia v Európe: takto vyzerá gruzínska priehrada Enguri (+foto)

V regióne Kaukazu leží piata najvyššia oblúková betónová priehrada na svete. Gruzínsko ju zdieľa s okupovaným Abcházskom.

X
X
X
X