Najnovšia správa EEA poukazuje na hlavné výzvy v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd v Únii. Ponúka aj niekoľko príkladov dobrej praxe, ktorými sa môže inšpirovať aj samotné Slovensko.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) musia členské štáty viac investovať do zariadení na čistenie komunálnych odpadových vôd.
Inštitúcia je presvedčená, že len tak budú schopné prispôsobiť sa náročným výzvam, ktoré sú spojené s dôsledkami zmeny klímy, ako aj s prítomnosťou antibiotík a iných mikropolutantov v odpadovej vode.
V najnovšej správe (odkaz nájdete na konci článku) EEA zdôrazňuje, že sa v posledných desaťročiach urobilo veľa pre zlepšenie čistenia odpadových vôd.
Podiel domácností napojených na čistiarne sa však líši – od 97 % v západnej a strednej Európe po približne 70 % v južnej, juhovýchodnej a východnej Európe.
Napriek týmto významným zlepšeniam v posledných rokoch však asi 30 miliónov ľudí v Európe stále nie je pripojených na čistiarne odpadových vôd.
ČOV a nové výzvy
Európska komisia pravidelne vydáva správy, v ktorých hodnotí mieru implementácie smernice z roku 1991 o očistení komunálnych odpadových vôd (UWWTD). Poslednú vydala v roku 2017 a jej zisteniam sme sa venovali v tomto článku.
Podľa EEA však súčasné čistenie komunálnych odpadových vôd musí riešiť výzvy, ako sú klimatické zmeny, zmeny v populácii a novo sa objavujúce znečisťujúce látky.
Extrémne poveternostné udalosti spojené so zmenou podnebia spôsobujú v niektorých oblastiach ťažšie a častejšie zrážky, v iných však nedostatok vody, ktorý ovplyvňuje fungovanie dažďových kanalizácií a ČOV.
Výzvy, riešenia a možnosti / Foto: EEA
Nadmerné búrky môžu zase preťažiť kanalizačné systémy a viesť k pretekaniu v čistiarňach odpadových vôd, zatiaľ čo nedostatok zrážok môže viesť k problémom pri zbere a samotnom čistení.
„Takéto výzvy sa pridávajú k problémom, ktoré bežne riešia miestne orgány a vodohospodárske spoločnosti, vrátane financovania výstavby, údržby, prevádzky a modernizácie, ako aj získavania a udržania vhodne kvalifikovaného personálu na zabezpečenie nevyhnutných zlepšení v čistení odpadových vôd,“ zdôrazňuje EEA.
Smernica musí riešiť aj koktailový efekt
V správe sa tiež uvádza, že antibiotiká a iné liečivá sú čoraz viac nachádzané v odpadových vodách. Tieto látky pritom vytvárajú koktailovú zmes chemikálií, ktorú mnohé čistiarne odpadových vôd nedokážu zneškodniť, pretože vyžadujú nákladné, prísnejšie a energeticky náročné techniky úpravy.
Podľa EEA náklady na energiu a obmedzené zdroje sú dôvodmi na zvýšenie efektívnosti využívania vody. Okrem toho poskytujú čistiarňam príležitosť viac prispievať k recyklácii a opätovnému použitiu vody a získavaniu materiálov, ako je fosfor.
Správa tiež uvádza niektoré príklady investícií, ktoré už boli podniknuté v celej Európe s cieľom zlepšiť odolnosť čistenia odpadových vôd, ako je napríklad využívanie retenčných jazierok a dažďových nádrží na riadenie tokov vody spôsobených povodňami alebo opätovné používanie vody.
Pozor na nadmerný rast rias
Odpadová voda z domácností a priemyslu vytvára značný tlak na vodné prostredie, keďže obsahuje množstvo organických látok a živín.
Ak sa uvoľnia do vodných tokov, tak amoniak a prírodné procesy rozkladajú vo vode organické látky. Zároveň však môžu spotrebovať kyslík, čím sa rieka stane neobývateľnou pre ryby a bezstavovce.
Prílišný obsah živín spôsobuje nadmerný rast rias / Foto: EEA
Okrem toho často prebytočné živiny ako dusík a fosfor spôsobujú nadmerný rast rastlín aj rias a ich prílišnú spotrebu kyslíka vo vode.
ČOV zvyšujú dostupnosť vody
Podľa EEA môže samotné čistenie odpadových vôd hrať dôležitú úlohu pri zvyšovaní dostupnosti vody.
Vysokoúrovňové spracovanie dokáže odstrániť znečisťujúce látky, takže upravenú vodu je možné opätovne použiť. EÚ v roku 2019 pripravuje nariadenie o opätovnom použití komunálnych odpadových vôd na zavlažovanie v poľnohospodárstve.
Malta rieši nedostatok vody vďaka modernej ČOV
EEA tiež uvádza niekoľko príkladov dobrej praxe. Jedným z nich je Malta, ktorá si vďaka efektívnej úprave odpadových vôd dokáže poradiť so sezónnym nárastom počtu obyvateľov a nedostatkom vody.
Na Malte obsluhuje čistiareň mestských odpadových vôd Ta'Bakrat 434 000 ekvivalentných obyvateľov a čistí približne 80 % všetkej odpadovej vody v krajine.
Počas turistickej sezóny je vystavená osobitným tlakom. Investícia do technológie úpravy pomáha riešiť problém nedostatku vody, pretože cieľom zariadenia je každoročne poskytnúť 7 miliárd litrov regenerovanej vody na poľnohospodárske zavlažovanie a doplňovanie hydrologického kolektora.
Foto: EEA
Náklady na výstavbu nového zariadenia sú 20 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur sa investuje do zavlažovacej infraštruktúry.
Niekedy sa septikom nedá vyhnúť
EEA zároveň dodáva, že v mestských oblastiach môže byť výzvou otázka hľadania priestoru na inštaláciu nových ČOV alebo modernizácia jestvujúcich. Verejnosť tiež môže nesúhlasiť s ich rozvojom v blízkosti obytných štvrtí z dôvodu hluku a zápachu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.