Čistenie komunálnych odpadových vôd – patríme k európskemu (pod)priemeru?

Európska komisia pravidelne vydáva správy, v ktorých hodnotí mieru implementácie smernice z roku 1991 o očistení komunálnych odpadových vôd (UWWTD). Pozrite sa na to, ako si vedie Slovensko v porovnaní s celoeurópskym priemerom.

Hlavným cieľom smernice je ochrana životného prostredia pred nepriaznivými vplyvmi účinkov vypúšťania komunálnych odpadových vôd zo sídiel a biologicky odbúrateľných priemyslových vôd z agropotravinárskeho sektora.

V zásade, ale nie výlučne, UWWTD vyžaduje, aby všetky európske aglomerácie o veľkosti viac ako 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO) boli vybavené zbernými a upravujúcimi systémami čistenia odpadových vôd.

Každým rokom sa zlepšujeme

Európska komisia zdôrazňuje, že dodržiavanie smernice stále narastá. Čo sa týka dodržiavania článku 3, teda zaistenia zberných systémov, väčšina členských štátov dosiahla 100 % mieru plnenia si povinností. Slovensko takisto patrí do tejto skupiny. Podobne si viedlo aj susedné Česko.

Čo sa týka už samotného čistenia komunálnych odpadových vôd pred tým, ako dôjde k ich vypusteniu, tu sú výsledky o niečo horšie.

Väčšina členských štátov aj napriek tomu splnila túto implementáciu minimálne na 90 %. Opäť je medzi nimi aj Slovensko, ktoré je na úrovni 98 % (Česko 90 %).

Problémom sú citlivé oblasti

V článku 5 je zase stanovené, že členské štáty musia zabezpečiť, že komunálne odpadové vody pred vypustením v citlivých oblastiach prejdú náročnejším čistením. Tu dosiahlo mieru dodržiavania nad 90 % len 12 členských štátov.

V tomto prípade sa však nemáme čím chváliť, keďže naša miera dodržiavania smernice je na úrovni 57 % (Česko o niečo lepšie so 63 %). V tejto oblasti sme na chvoste krajín Európskej únie.

V implementácii spomenutých troch článkov si absolútne najhoršie viedlo Rumunsko, ktorého miera dodržiavania ani v jednej oblasti neprevýšila 4 %.

Naopak, príklad by sme si mali zobrať od Holandska, Nemecka a Rakúska, ktoré všetky články splnili stopercentne.

Podľa smernice tiež členský štát nemusí identifikovať citlivé oblasti, ak zavádza náročnejšie čistenie stanovené na celom svojom území. Česko aplikovalo tento bod. Naopak len Belgicko, Slovensko a Švédsko určili všetky svoje vodné územia ako citlivé oblasti.

Slabé výsledky aj pre Žitný ostrov

Európska komisia ponúka aj regionálne porovnanie. Čo sa týka článku 3, všetky oblasti Slovenska, prirodzene, plnia body smernice stopercentne.

V článku 4 nájdeme „hriešnikov“ predovšetkým na západnom Slovensku okrem územia okolo hlavného mesta.

V prípade článku 5 je realita pestrejšia – absolútne slabé výsledky nám priniesol západ a stred Slovenska, pričom priemer nám trošku vylepšoval východ krajiny.

Správa sa tiež zaoberala aj takzvanými „veľkými mestami“ alebo „veľkými vypúšťačmi“, ktoré majú viac ako 150 000 obyvateľov.

Podľa EK môžeme za posledné roky vidieť výrazné zlepšenie, keďže v takýchto mestách sa množstvo odpadovej vody, ktorá nebola ošetrená, znížilo. Okrem toho sa zvyšuje aj miera náročnejšieho čistenia.

Zároveň komisia vyzdvihuje, že z čoraz väčšieho množstva odpadových vôd sa odstraňujú živiny, ako je napríklad dusík či fosfor. Ak nedochádza k takémuto postupu, väčšina odpadových vôd sa ošetruje aspoň sekundárnym čistením.

Bratislava – horší priemer

Správa porovnáva výsledky medzi všetkými hlavnými mestami. Osemnásť z nich dodržalo ustanovenia všetkých troch článkov.

Desať hlavných miest, a medzi nimi aj Bratislava, považuje EK za mestá, ktoré nevyhoveli požiadavkám. Je to kvôli tomu, že nesplnili niektorý z článkov.

V prípade Bratislavy ide konkrétne o článok 5, teda zaistenie náročnejšieho čistenia. Sofia ani Bukurešť nespĺňajú ani jeden článok.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.