Eversheds Sutherland
INNOGY
BELIMO

Aj farmaceutické látky z odpadových vôd sa dajú zhodnocovať, ukázal projekt

Európsky projekt sa zameriava na štúdium nových techník zachytávania a odstraňovania röntgenových kontrastných látok z vody a pôdy.

Aj farmaceutické látky z odpadových vôd sa dajú zhodnocovať, ukázal projekt

Foto: Depositphotos

Bežné lieky, ktoré ľudia užívajú, končia v hojnom zastúpení v životnom prostredí. Na druhej strane je však ešte stále potrebné presnejšie určiť, akú hrozbu mnohé z nich predstavujú pre životné prostredie a zdravie ľudí.

Podľa európskych výskumníkov je dokonca možné niektoré z týchto život zachraňujúcich zlúčenín opätovne získať na ich ďalšie použitie. Informoval o tom odborný časopis Európskej únie Horizon – The EU Research & Innovation Magazine.

Za posledné dve desaťročia narastajú obavy z počtu liekov, ktoré sa dostávajú do kanalizácie. Väčšina pochádza z moču a výkalov pacientov. Dokonca aj po tom, ako prejdú ich telami a čistiarňami, sa tieto zlúčeniny nachádzajú v riekach a jazerách a potenciálne dokonca aj v našich pôdach. Vo vodných tokoch boli nájdené rôzne liečivá vrátane liekov na cholesterol, beta-blokátorov, antiepileptík, protizápalových liekov a antibiotík, ale aj nelegálnych látok.

„Mnoho ľudí si myslí, že ČOV dokonale vyčistia vodu, ale tieto čistiarne boli postavené tak, aby odstraňovali dusík a fosfáty, a nie farmaceutiká,“ uviedol profesor Ad Ragas, výskumník v oblasti životného prostredia na holandskej univerzite Radboud a koordinátor projektu PREMIER. „Tieto liečivá končia spolu s ďalšími mikropolutantmi v životnom prostredí,“ dodáva.

Farmaceutiká sú aj na zozname sledovaných látok

Vo vodnom prostredí po celom svete bolo identifikovaných viac ako 600 farmaceutických látok. Iné si nájdu cestu do suchozemských ekosystémov. Je známe, že prinajmenšom niektoré z týchto zlúčenín majú nežiaduce účinky na živé organizmy.

Neslávny príklad sa vyskytol u supov v Indii na konci minulého storočia. Až do konca 80. rokov krúžili po oblohe desiatky miliónov vtákov, ktoré sa živili zdochlinami, ale v 90. rokoch sa počty supov záhadne znížili, pričom niektoré populácie poklesli o viac ako 99 %. Vedci boli najskôr zmätení, ale potom sa v roku 2004 zistilo, že vtáky zabíjal diklofenak, farmaceutický prípravok bežne podávaný indickým hospodárskym zvieratám. Lacný protizápalový prostriedok u kráv spôsobil zlyhanie obličiek a smrť u supov.

„Táto udalosť vyvolala veľa diskusií o vplyve liekov na divú zver a životné prostredie,“ uviedol profesor A. Ragas. Veterinárne použitie diklofenaku bolo v Indii zakázané v roku 2006. Avšak aj po 15 rokoch na celom svete naberajú na obrátkach obavy z úniku liečiv a ich vedľajších produktov do životného prostredia – a to z dobrého dôvodu.

V roku 2013 Európsky parlament a Rada EÚ zaradili niekoľko farmaceutických výrobkov vrátane niektorých antibiotík na zoznam sledovaných látok, ktoré by sa mali vo vodných útvaroch EÚ starostlivo monitorovať. Išlo tak o prvý dokument obsahujúci zoznam látok s nespornou liečivou hodnotou, ktoré však zároveň predstavujú potenciálnu hrozbu pre krehké ekosystémy.

Problémom sú aj kontrastné látky

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Komárňanské vodárne vlani zhodnotili viac kalov na bioplyn

Komárňanské vodárne vlani zhodnotili viac kalov na bioplyn

Protipandemické opatrenia sa však prejavili na tržbách. V niektorých odpočtových okrskoch vodárne zaznamenali až päťdesiatpercentý výpadok.

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Švajčiarski vedci skúmali pohyb plastov v oceáne. Zistili, že najviac odpadu sa zhlukuje pozdĺž pobreží a veľká časť sa vyplavuje na pláže. Na otvorenom mori je koncentrácia plastov menšia, ako sa predpokladalo.

Slovenský nápad šetrí vodou aj v zahraničí

Slovenský nápad šetrí vodou aj v zahraničí

Najväčší záujem o technológie je v Ázii.