V slovenských riekach nájdete liečivá aj drogy, prevláda kofeín

V súčasnosti predstavujú liečivá takmer bežnú súčasť povrchových vôd rozvinutých krajín. Takýto druh znečistenia ja spôsobený hlavne ich ľudskou spotrebou, ale aj vypúšťaním priemyselného odpadu počas výroby.

Liečivá ľudia využívajú vo veľkom rozsahu, čím narastá riziko ich preniknutia do povrchových vôd. Tak môžu potenciálne biologicky ovplyvniť stav vodných organizmov.

Každá farmaceutická firma, ktorá podáva žiadosť o uvedenie lieku na trh, musí vykonať analýzu a hodnotenie environmentálneho rizika (pozn. redakcie: Environmental Risk Assessment, ERA).

Hodnotenia sú tak zamerané na posúdenie potenciálnych vplyvov liečiv na životné prostredie a zabezpečenie prijatia primeraných preventívnych opatrení v prípade zistenia špecifických rizík.

Slovensko, samozrejme, nie je výnimkou. Aj tu výskumníci nachádzajú každým rokom viac farmaceutického znečistenia, ktoré preniká cez ČOV do povrchových vôd po celej krajine.

Liečivá do riek prúdia z ČOV

Výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity sa podrobnejšie pozreli na to, aké hlavné lieky je možné nájsť v slovenských riekach, nádržiach a plesách, ale aj na to, ako sa na tieto územia dostávajú.

Tomáš Mackuľak a Igor Bodík v spolupráci so SVP tak prišli na zaujímavé zistenia. Niektoré z nich naozaj prekvapujú.

Odtok z ČOV predstavuje kontinuálny zdroj znečistenia povrchových vôd. Môže ísť o kontamináciu liekmi, ale aj drogami a ich metabolitmi.

Pomer účinnej látky, ktorá neostáva v ľudskom organizme, ale namiesto toho preniká v rovnakej forme do splaškových odpadových vôd, je prekvapivo vysoký.

Odborníci sa totiž zhodujú na tom, že len 30 % účinnej látky ostáva v ľudskom organizme. Zvyšok preniká do okolitého životného prostredia. A tu nastáva problém.

Liečivá nájdeme aj v podzemných vodách

„Ďalším významným zdrojom liečiv, na ktorý treba upriamiť pozornosť, sú veterinárne prípravky využívané v poľnohospodárstve,“ dodávajú Bodík a Mackuľak.

Ide o to, že liečivá, ktoré nie sú schopné zvieratá úplne zmetabolizovať, prenikajú cez hnojovicu do pôdy. Čo sa s nimi stane ďalej, už nie je známe. Veľká časť však pravdepodobne smeruje práve do povrchových vôd.

Miesta meraní / Foto: Bodík a Mackuľak

Autori však zároveň upozorňujú, že toto znečistenie už nie je viac problémom len povrchových vôd. Liečivá odborníci postupne objavujú aj v podzemných zásobách.

Táto skutočnosť predstavuje najväčší problém hlavne pre majiteľov studní. Vedci sa však doposiaľ nevedia s určitosťou zhodnúť na tom, aké vplyvy má dlhodobé vystavenie menším množstvám farmaceutík na ľudský organizmus.

ČOV je základ prevencie

Slovenskí výskumníci tiež konštatujú, že znečistenie povrchových vôd liečivami a drogami závisí od viacerých faktorov.

V prvom rade ide o technológiu čistenia komunálnych odpadových vôd. Nie všetky postupy totiž dokážu zlikvidovať kontaminanty v takom rozsahu, ako je to potrebné.

Je logické, že obce, ktoré nemajú zaistenú ČOV, sú najväčšou hrozbou pre okolitý ekosystém z hľadiska jeho kontaminácie liečivami a drogami.

Na znečistenie však má vplyv aj objem vody, ktorý vyteká z ČOV, ale aj ročné obdobie, teplota vody, intenzita slnečného žiarenia či typ koryta a jeho prietok.

V riekach našli aj metamfetamín

A ako prebiehal výskum slovenských vedcov? „V našej štúdii sme sa zamerali na monitoring výskytu vybraných liečiv, drog a ich metabolitov (98 mikropolutantov) v povrchových vodách Slovenska (rieky, vodné nádrže a plesá),“ vysvetľujú.

Analýzu vykonali v takých významných tokoch, akými sú Dunaj, Váh, Orava, Kysuca, Hron, Torysa, ale aj Nitra.

„Bolo zistené, že najčastejšie sa v povrchových vodách vyskytujú liečivá ako valsartan, venlafaxín, telmisartan, metoprolol, tramadol, klindamycín, erytromycín, karbamazepín či diklofenak,“ konštatujú autori.

Foto: Bodík a Mackuľak

Okrem liekov výskumníci zistili aj prítomnosť už spomínaných drog. Išlo najmä o kofeín, ale v menšej miere aj metamfetamín.

Z metabolitov zase prevažovali hlavne zlúčeniny ako kyselina metoprololová, metabolity nikotínu, karbamazepínu, venlafaxínu, metoprololu a atenololu.

Nešlo o náhodné koncentrácie, keďže každá vzorka bola analyzovaná trikrát, pričom konečnú hodnotu výskumníci získali z priemeru vzoriek.

Nadmerné koncentrácie niektorých látok

Zistenia vedcov boli však naozaj prekvapujúce. Keďže je v súčasnosti registrovaných viac ako 3-tisíc jednotlivých farmaceutických zlúčenín, nie je možné získať dostatočné údaje o ich pravdepodobnej ekologickej záťaži s úplnou presnosťou.

Výsledky analýz však poukázali, že koncentrácie liečiv sa v povrchových vodách pohybujú v rozsahu až do niekoľkých desiatok či tisíc nanogramov na liter (ng.l^-1).

„Tieto koncentračné hodnoty boli v minulosti považované za hodnoty, ktoré nemajú žiadny vplyv na životné prostredie,“ upresňujú autori.

Súčasná veda však pokročila, pričom dnes je známe, že niektoré liečivá sú schopné už v koncentráciách nad 100 ng.l^-1 nepriaznivo vplývať na vodné organizmy.

Netypické správanie rýb

Zaujímavým zistením napríklad bolo, že liečivo oxazepam dokáže pri koncentrácii nad 300 ng/l výrazne ovplyvniť pud sebazáchovy sladkovodného ostrieža.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.