Zatiaľ čo priame emisie zaznamenali pokles, nepriame emisie vytvárajú tlak na komunálne čistiarne odpadových vôd po celej Európe. Problémom môžu byť aj menšie prevádzky, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy.
Priame emisie vypúšťané do vodných útvarov z veľkých priemyselných areálov v Európe v posledných rokoch klesli v prípade mnohých znečisťujúcich látok.
Priemyselné znečistenie, ktoré prechádza cez kanalizačné systémy do čistiarní komunálnych odpadových vôd, však mierne narástlo, čo vytvára tlak na infraštruktúru úpravy odpadových vôd.
Zatiaľ čo právne predpisy EÚ sledujú emisie z veľkých priemyselných odvetví, rozsah emisií z mnohých malých zariadení je na európskej úrovni do značnej miery neznámy.
Toto sú kľúčové zistenia novej analýzy Európskej environmentálnej agentúry (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).
Priame a nepriame emisie
Hlavným nástrojom, ktorý reguluje prevádzku komunálnych čistiarní odpadových vôd na úrovni EÚ, je smernica o čistení komunálnych odpadových vôd.
Prijatá bola v roku 1991 a jej hlavným cieľom je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd z mestských oblastí a potravinárskeho priemyslu, ako aj iných zdrojov priemyselných emisií do systémov zberu komunálnych odpadových vôd.
Správa EEA s názvom „Priemyselné čistenie odpadových vôd – tlaky na životné prostredie v Európe“ analyzuje nedávne údaje o emisiách z priemyslu priamo do vodných útvarov, ako aj do kanalizačných systémov a ďalej do čistiarní odpadových vôd.
Zjednodušený cyklus priemyselných emisií / Foto: EEA
Analýza je zameraná na najnovšie možné dostupné informácie za rok 2016, kedy približne 3 600 priemyselných zariadení uviedlo aspoň jeden priamy alebo nepriamy únik znečisťujúcich látok do vody do európskej databázy E-PRTR.
Len tie zariadenia, ktorých úroveň vypúšťania prekročuje určité stanovené limity, majú povinnosť predložiť takéto údaje.
Za priame emisie môže aj výroba papiera
Zo správy vyplýva, že priemyselné odvetvia s rozsiahlymi činnosťami majú zvyčajne vyšší podiel priamych únikov do vody, čo by si vyžadovalo intenzívnejšie ošetrenie na mieste vzniku.
Príkladmi takýchto sektorov sú výroba celulózy a papiera, železa a ocele, dodávky energie, neželezné kovy a chemický priemysel.
Odvetvia s typicky menšími zariadeniami alebo menej znečistenými odpadovými vodami, ako je výroba potravín a nápojov, majú tendenciu uvádzať vyššie podiely nepriamych emisií. Tie sú často svojím zložením podobné únikom z domácich zdrojov.
Rozdelenie emisií podľa druhu znečistenia / Foto: EEA
Najväčšie environmentálne tlaky spôsobené priamym uvoľňovaním znečisťujúcich látok do vodných útvarov, posudzované pomocou systému váženia ekologickej toxicity, pochádzajú z jednotlivých veľkých alebo zoskupení menších tepelných elektrární, koksárenských pecí a chemických výrobných závodov.
Pokiaľ ide o ekologickú toxicitu, komunálne čistiarne odpadových vôd sú najväčším prispievateľom priamych únikov do vody pre každú zo skupín znečisťujúcich látok.
Pozor na menšie priemyselné zariadenia
Podľa nedávneho hodnotenia stavu vôd v Európe zo strany EEA je len 40 % útvarov povrchových vôd v dobrom ekologickom stave a 38 % útvarov povrchovej vody má dobrý chemický stav.
Na základe národných hodnotení sa však vo väčšine krajín veľké priemyselné zdroje znečistenia považujú za relatívne malý zdroj znečistenia vodných útvarov.
Podľa EEA tak údaje naznačujú, že priemyselné zariadenia, ktoré nie sú regulované právnymi predpismi EÚ, ako sú napríklad menšie priemyselné lokality, môžu v súčasnosti vyvíjať väčší tlak na kvalitu vody ako väčšie zariadenia, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy.
Počet komunálnych ČOV / Foto: EEA
Správa takisto identifikuje niekoľko ďalších dôležitých medzier v poznatkoch a poskytuje sériu odporúčaní určených na podporu tvorcov politík a na zlepšenie existujúcich mechanizmov podávania správ prevádzkovateľmi komunálnych čistiarní odpadových vôd a európskymi krajinami.
Ako je na tom Slovensko
EEA tiež poskytla údaje o konkrétnych štátoch, ktoré v roku 2016 nahlásili emisie do vodných útvarov z najrozličnejších sektorov.
V prípade energetiky a priemyslu nahlásili najväčšie priame emisie znečisťujúcich látok Nemecko (takmer 350 zariadení), Veľká Británia a Francúzsko.
Slovensko patrí k európskemu priemeru, keďže v tomto období nahlásilo podobný problém v prípade 20 zariadení, čo je o polovicu menej ako v susednom Česku.
Naopak, krajiny s najmenším počtom oznámení zahŕňali Lotyšsko a Maltu, z ktorých každá mala len dve takéto znečisťujúce zariadenia (jedno priemyselné a jednu čistiareň odpadových vôd), Cyprus (dve čistiarne odpadových vôd), nasledované Luxemburskom, Chorvátskom, Estónskom, Slovinskom a Litvou, z ktorých všetky mali menej ako 10 nahlásených zariadení.
Slovensko má dostatok kapacít
Čo sa týka počtu čistiarní komunálnych odpadových vôd, výrazne vedie Taliansko, Nemecko (viac ako 4-tisíc), Francúzsko, ale aj Rumunsko. Slovensko nemá ani 500 takýchto zariadení.
Počet zariadení, ktoré ohlásili emisie / Foto: EEA
V tomto prípade je však potrebné zohľadniť prichádzajúce zaťaženie ako podiel celkovej kapacity čistiarní komunálnych odpadových vôd.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.