Správa o stave životného prostredia za rok 2019 zdôrazňuje, že na splnenie cieľa Envirostratégie 2030 musíme vyvinúť značné úsilie v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov.
V článku sa dozviete:
- ako na tom bolo Slovensko v oblasti kvality povrchových vôd v roku 2019,
- či sa zlepšuje kvalita podzemných vôd na Slovensku,
- ako je na tom Slovensko s kvalitou pitnej vody,
- v čom sú najväčšie medzery odkanalizovania na Slovensku,
- koľko vody vypúšťanej verejnou kanalizáciou sa vyčistilo,
- ako je na tom Slovensko s odbermi vody,
- aké škody spôsobili povodne v roku 2019,
- ako na tom bolo Slovensko v oblasti vplyvov sucha.
Kvalita vody na Slovensku narastá, napriek tomu však nie je jasné, či v niektorých konkrétnych oblastiach dosiahneme stanovené ciele do roku 2030. Problémom je aj stále nízky podiel napojenosti obyvateľov na verejné kanalizácie v aglomeráciách pod 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO), ktorého riešenie je naviazané na dostupnosť finančných prostriedkov.
Vyplýva zo Správy o stave životného prostredia SR v roku 2019, ktorú nedávno zverejnilo Ministerstvo životného prostredia SR (odkaz na celú správu nájdete na konci článku). Podľa zákona má ministerstvo povinnosť vydať správu o stave životného prostredia za daný rok najneskôr do 15. decembra nasledujúceho roka. Správu za rok 2019 však sprístupnilo až v apríli 2021. Bližšie sme o tom informovali na Odpady-portal.sk.
Správa pozitívne hodnotí fakt, že od roku 2005 došlo k významnému poklesu podielu monitorovaných miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody, pričom bol zaznamenaný mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom a priemernom ekologickom stave a mierny nárast podielu počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave.
Na druhej strane však medziročne došlo k zníženiu v počte monitorovaných miest, avšak podiel monitorovaných miest, v ktorých neboli dosiahnuté požiadavky na kvalitu vody, sa nezmenil.
Negatívnou správou je, že v roku 2019 aj naďalej pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok.
Konkrétne išlo najmä o syntetické a nesyntetické látky, hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík.
Najväčší podiel útvarov povrchových vôd v dobrom chemickom stave k celkovému počtu útvarov povrchových vôd v povodí bol v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca.
Prognóza plnenia cieľov európskej smernice do roku 2030 je pritom nejasná. „V súčasnom hodnotení platnom pre druhý cyklus Vodného plánu Slovenska v riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2021 bolo 24 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov,“ uvádza sa v správe.
Kvalita podzemných vôd sa zlepšuje
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.