Do roku 2027 je potrebné investovať do obnovy objektov verejných vodovodov viac ako dve miliardy eur

V článku sa dozviete:

• ako je na tom Slovensko so zásobovaním obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,
• ktorý kraj dosahuje najvyššiu mieru zásobovanosti a ktorý, naopak, najnižšiu,
• s akou mierou zásobovanosti počíta MŽP SR do roku 2027,
• na čo sa chce vo svojom pláne rozvoja verejných vodovodov zamerať,
• či štát v pláne počíta s výstavbou VN Tichý potok,
• aké investície sú potrebné na vybudovanie vodárenskej infraštruktúry,
• aké sú predpokladané investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry,
• aký podiel na budúcich investíciách do obnovy predstavuje majetok v kritickom stave,
• aký podiel z objemu prostriedkov do obnovy budú predstavovať zdroje z operačného programu.

Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027 počíta s pomerne vysokými investíciami do výstavby vodovodnej infraštruktúry a masívnymi prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na obnovu infraštruktúry.

Vyplýva to z konkrétneho plánu aj hodnotiacej správy, ktoré sú zverejnené na Informačnom portáli rezortu MŽP SR (odkaz na všetky dokumenty nájdete na konci článku).

Plánom rozvoja verejných vodovodov ministerstvo navrhuje realizovať výstavbu verejných vodovodov v obciach bez vodovodu, ako aj zvýšenie počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov a zabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľov bezpečnou pitnou vodou bez negatívnych vplyvov na zdravie obyvateľov a životné prostredie.

Podľa správy súčasný stav zásobovania obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov nie je dostačujúci.

Ku koncu roka 2018 bolo z celkového počtu obyvateľov na Slovensku zásobovaných 89,3 % populácie, teda Slovensko v tejto oblasti zaostáva za väčšinou vyspelých krajín EÚ.

Z hľadiska jednotlivých krajov je na tom najpriaznivejšie Bratislavský kraj, kde miera zásobovanosti predstavuje 98,4 %.

Za celoslovenským priemerom, naopak, zaostáva Banskobystrický kraj (87,6 %), Košický kraj (85 %) a Prešovský kraj (81,5 %).

Hoci v rokoch 2013 až 2018 na Slovensku pribudlo 72 obcí s verejným vodovodom, ešte stále je tu 471 obcí, čo je 16,3 % podiel obcí bez verejného vodovodu, kde sú obyvatelia zásobovaní vodou z individuálnych domových studní.

Ministerstvo si uvedomuje aj problém so stratami vody

Najčastejšie problémy z hľadiska verejných vodovodov sa podľa plánu týkajú nedostatku vody v období sucha či nedostatočnej kvality vody, ktorá nezodpovedá platnej vyhláške.

Podľa dokumentu sú najčastejšie prekračovanými ukazovateľmi železo, mikrobiologické ukazovatele, mangán, ale aj celková objemová aktivita alfa.

Ďalšie nedostatky sa týkajú vodovodných radov, porúch na prívodoch vody, ale aj na vodovodných sieťach, čo nepriaznivo vplýva jednak na plynulosť dodávky vody spotrebiteľom, ale aj na vývoj strát vody.

„Treba systematicky kontrolovať úniky vody, operatívne zasahovať a postupovať podľa plánu obnovy a postupne ho napĺňať. Zvýšené požiadavky sú aj na vybavenie úpravní vody, ich modernizáciu a zvýšenie účinnosti procesu úpravy vody,“ zdôrazňuje sa v dokumente.

Problémom tiež je, že vzhľadom k nerovnomernému rozloženiu vodných zdrojov na území Slovenska sú niektoré oblasti z hľadiska zdrojov vody prebytkové, iné oblasti zase vykazujú k roku 2022 a 2027 deficit zdrojov.

Podľa dokumentu je vysoko prebytkovým územím región v pôsobnosti Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, avšak aj tu sa v rámci jednotlivých vodovodov vyskytnú deficity, ktoré sa budú riešiť dodávkou vody z iných častí systému s prebytkom vody.

Ďalšou vysoko prebytkovou oblasťou je aj región v pôsobnosti Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ale aj napríklad Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Do roku 2027 nebudú mať všetky obce vybudovaný verejný vodovod

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.