Vodárenský sektor v Európe. Akým modelom riadenia sa môže inšpirovať Slovensko?

V článku sa dozviete:

• aké modely správy vodárenského sektora existujú naprieč Európou,
• ako sa v Európe stanovujú ceny za vodné a stočné,
• aké možnosti majú spotrebitelia v oblasti podávania žiadostí na kvalitu služieb,
• ako je na tom Slovensko s cenou vodárenských služieb v porovnaní so zvyškom Európy,
• do akého modelu patrí Slovensko,
• v čom spočíva model európskej krajiny, ktorá je vo všeobecnosti považovaná za jedného z lídrov vodárenských služieb v Európe,
• ktorá stredoeurópska krajina má najväčší mix modelov riadenia vodárenského sektora.

Európska asociácia prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií (EurEau) si v najnovšej správe (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku) posvietila na riadenie a správu vodárenských služieb v Európe.

V správe zhrnula základné modely riadenia, ako aj porovnanie priemerných cien za vodárenské služby v jednotlivých štátoch.

Správa tak v snahe objasniť a zjednodušiť chápanie riadenia vodohospodárskych služieb v Európe poskytuje prehľad súčasnej situácie v členských krajinách, ktoré spadajú pod asociáciu, a ilustruje rozmanitosť modelov riadenia, organizačných štruktúr, úloh a zodpovedností subjektov zapojených na rôznych úrovniach riadenia (EÚ, vnútroštátne, regionálne alebo miestne).

Štyri modely riadenia, tendencie sa menia

Na zjednodušenie je podľa EurEau možné v celej Európe rozlišovať štyri modely riadenia. V prvom rade ide o priame verejné riadenie. V rámci tohto systému má zodpovedný verejný subjekt plne na starosti poskytovanie služieb a ich správu. V minulosti v Európe tento systém prevládal.

Ďalej ide o delegovanú verejnú správu. V rámci tohto systému je riadiaci subjekt menovaný zodpovedným verejným subjektom na vykonávanie úloh riadenia.

Riadiace subjekty si zvyčajne uchovávajú vlastníctvo verejného sektora, aj keď v EÚ v niektorých prípadoch existuje možnosť menšieho súkromného podielu.

Tretím modelom je delegovaná súkromná správa. V tomto systéme zodpovedný verejný subjekt ustanoví súkromnú spoločnosť na riadenie úloh na základe časovo obmedzenej nájomnej alebo koncesnej zmluvy.

V krajinách, kde je tento typ riadenia bežný, samosprávy uzatvárajú subdodávateľské zmluvy so súkromnými spoločnosťami. Vlastníctvo infraštruktúry zostáva v rukách verejných orgánov.

Posledným modelom je priame súkromné riadenie. V rámci tohto systému sú všetky riadiace úlohy, zodpovednosti a vlastníctvo vodárenských zariadení zverené do rúk súkromným prevádzkovateľom, zatiaľ čo verejné subjekty obmedzujú svoje činnosti len na kontrolu a reguláciu.

Tento systém je zavedený vo veľmi malom počte európskych krajín (Anglicko, Wales a Česká republika).

Vo väčšine krajín existuje zmes prvých troch modelov, ktoré majú v porovnaní s obdobím spred 20 rokov všeobecný trend smerom k verejnému a súkromnému delegovanému riadeniu.

Okrem všeobecných prípadov v Anglicku a Walese a špecifických prípadov v Českej republike je vodárenská infraštruktúra v Európe verejne vlastnená.

Vodárenské služby a stanovovanie cien

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.