Vo Fukušime dochádza priestor na uskladnenie rádioaktívnej vody. Zvažuje sa aj vypúšťanie do Tichého oceánu

Ako uviedol portál IFL Science, ktorý sa odvoláva na japonské noviny Asahi Shimbun, japonské úrady sa v súcasnosti snažia zistiť, čo robiť s hromadením vody v havarovanej jadrovej elektrárni vo Fukušime skôr, než bude neskoro.

Po tom, čo v roku 2011 udrelo v severovýchodnom Japonsku zemetrasenie a 15-metrová vlna tsunami, v jadrovej elektrárni Fukušima Dai-ichi došlo k havárii troch reaktorov. Išlo o druhú najťažšiu jadrovú katastrofu od černobyľskej havárie v roku 1986.

Aj keď sa v súčasnosti odhaduje, že až 96 % priestorov elektrárne môže byť bezpečne prístupných bez ochranného odevu, očakáva sa, že dekontaminácia postihnutých oblastí a dokončenie vyraďovania elektrárne bude trvať ďalších 30 až 40 rokov.

V rámci tohto prebiehajúceho čistenia bolo postavených okolo 1 000 špecializovaných nádrží na uskladnenie obrovského množstva vody. Časť z nej priniesla vlna tsunami a zvyšok bol použitý na ochladenie roztavených reaktorov.

Isté množstvo tejto vody bolo upravené odstránením cézia, avšak väčšina z nej zostáva rádioaktívna v dôsledku prítomnosti trícia. Ide o relatívne neškodný izotop vodíka, ktorý je však zložité oddeliť od vody.

Jadrová elektráreň po havárii počas návštevy expertov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v roku 2013. Foto: Wikimedia Commons

V súčasnosti je v zariadení uložených v 960 nádržiach viac ako 1,05 milióna ton tejto rádioaktívnej vody. Naďalej sa akumuluje rýchlosťou približne 150 ton denne, čo znamená, že nádrže môžu dosiahnuť plnú kapacitu do leta 2022.

Japonské úrady a spoločnosť Tokyo Electric Power Co. (TEPCO), ktoré prevádzkujú elektráreň a vedú proces čistenia sa minulý týždeň stretli, aby prediskutovali viaceré alternatívy na riešenie tejto situácie.

Vládou poverená komisia predložila 5 možných stratégií vrátane odparovania vody, vstrekovania hlboko pod zem, či výstavby ďalších nádrží určených na dlhodobé skladovanie.

Objavila sa aj myšlienka postupného odčerpávania upravenej vody do Tichého oceánu. Toto je možnosť, ktorú uprednostňuje aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a japonský Úrad pre reguláciu jadrového dozoru.

Nádrže na uskladňovanie rádioaktívnej vody. Foto: Wikimedia Commons

Ide však o veľmi nepopulárnu voľbu, ktorá z pochopiteľných dôvodov vyvolala vlnu nevôle medzi miestnymi obyvateľmi, rybármi a ochrancami životného prostredia.

Odborníci tvrdia, že nádrže predstavujú povodňové a radiačné riziká a brzdia snahy o vyradenie elektrárne z prevádzky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.