Roztápajúce sa ľadovce odhalili ďalšie prekvapenie: Vedci v nich objavili nukleárny spád

Ľadovcov na Zemi rýchlo ubúda. Nedávny výskum naznačuje, že v posledných piatich rokoch sa rýchlosť topenia v Antarktíde takmer strojnásobila.

Ešte stále prebiehajú dohady o tom, či k topeniu prispelo vo významnej miere svojou činnosťou ľudstvo, avšak niet pochýb o tom, že má na svedomí ich znečistenie.

Počas minulého roka prišli vedci s ďalšou prekvapujúcou skutočnosťou. Po odobratí vzoriek v Severnom ľadovom oceáne bolo zistené, že jeden liter ľadu môže v súčasnosti obsahovať až dvanásťtisíc plastových čiastočiek.

Mikroplasty v tomto ľade pochádzajú z obalových materiálov, farieb, nylónu, polyesteru a acetátového vlákna, ktoré sa bežne používa na výrobu cigaretových filtrov.

Foto: Wikimedia Commons

Zdá sa, že je tu ďalšia vec, o ktorú by sa malo ľudstvo zaujímať. A tou je jadrový spád pochovaný v kontinentálnych i vysokohorských ľadovcoch.

Nedávny výskum prezentovaný na tohtoročnom Valnom zhromaždení Európskej únie geovied (EGU) naznačuje, že rádioaktívne úlomky uložené v ľadovcoch by mohli byť potenciálnou časovanou bombou. Informoval o tom portál IFL Science.

„Výskum vplyvu jadrových havárii bol v minulosti zamerný na ich účinky na zdravie človeka a ekosystému v nezaľadnených oblastiach. Podľa dôkazov však môže kryokonit na ľadovcoch efektívne hromadiť rádionuklidy na potenciálne nebezpečné úrovne," vysvetlila pre univerzitný portál vedúca výskumníčka Caroline Clason z University of Plymouth.

Betónový sarkofág okolo jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: Wikipedia

Je to prvýkrát, čo sa medzinárodný tím výskumníkov rozhodol analyzovať obsah rádionuklidov v ľadovcoch v Arktíde, Antarktíde, Alpách, Kaukaze, Britskej Kolumbii a na Islande. 

Ich zistenia odhalili hladiny rádioaktívneho materiálu vyrobeného človekom v každej zo 17 skúmaných lokalít. Ich množstvá sa vyskytovali často v 10-krát (alebo aj viacnásobne) vyšších koncentráciách v porovnaní s miestami bez výskytu ľadovcov.

Vysvetlenie tejto mimoriadne vysokej koncentrácie je spojené s rozptýlením rádioaktívnych častíc po udalosti jadrovej katastrofy, ako je Černobyľ alebo Fukušima. Tieto častice sú ľahké a môžu docestovať ďaleko.

Normálne sa vracajú na zem ako kyslý dážď, kde môžu byť absorbované do pôdy alebo spotrebované rastlinami. Preto boli namerané vyššie koncentrácie rádioaktivity na miestach ako je Černobyľ a Fukušima.

Tie vedú k zvýšenému výskytu rakoviny, vyššej miere neplodnosti a v neposlednom rade majú vplyv na divo žijúcu faunu.

Rádioaktívny spád má kvôli požieraniu podzemných húb dodnes vplyv na diviaky v Európe. Foto: Maxpixel

Avšak niektoré z týchto častíc sa vo väčšom množtve dostanú do ovzdušia, odkiaľ padajú na zem ako sneh, pristávajú na ľade, ukladajú sa do ťažšieho sedimentu a hromadia sa v hustejších koncentráciách.

Tím tento materiál analyzoval a nielenže našiel jadrový spád z oboch havárii elektrární Černobylu a Fukušimy, ale našli aj materiál z desaťročí testovania jadrových zbraní.

„Hovoríme o testovaní zbraní z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ktoré predchádzali dnešným bombám," povedala Clasonová pre Associated Press.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.