Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Viniť za tragickú povodeň okresný úrad? Neviem, či je to správne, tvrdí starosta Rudna

Starosta Rudna nad Hronom tvrdí, že hrádza slúžila desať rokov na jednotku. Kontrolu nad ňou vykonávala samotná obec.

Z tragickej povodne netreba viniť okresný úrad, myslí si starosta Rudna

Následky povodňovej vlny v Rudne nad Hronom / Foto: MŽP SR

Pretrhnutie vodozádržného opatrenia v obci Rudno nad Hronom, ku ktorému došlo v pondelok 17. mája, zapríčinila súhra faktorov. Optickú kontrolu aj čistenie priepustu pritom vykonávala obec vo vlastnej réžii. Pre denník Voda-portal.sk to uviedol starosta Rudna s tým, že netreba za každú cenu hľadať vinníka tragédie.

Opatrenie bolo zrealizované v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR v období vlády Ivety Radičovej. Viacerí odborníci pritom už dlhé roky poukazujú na to, že opatrenia realizované v rámci uvedeného projektu vo väčšine prípadov nespĺňajú požadované kritériá, nie sú vybudované odborne a s použitím vhodných materiálov, teda sú vybudované v rozpore s predpismi pre budovanie vodozádržných prvkov.

Minister životného prostredia Ján Budaj včera (20. mája) na tlačovej konferencii zdôraznil (bližšie o nej informujeme v tomto článku), že práve okresné úrady by mali vykonať komplexnú inventúru protipovodňových hrádzí, technicko-bezpečnostné kontroly a sankcionovať prevádzkovateľov či vlastníkov vodných stavieb v prípade neplnenia povinností. Zároveň kritizoval fakt, že envirorezort niekoľko rokov vyzýval Okresný úrad Žarnovica, aby sa zaoberal stavom vodnej stavby v obci, avšak bez úspechu.

Kontrolu nad opatrením robila obec

Denník Voda-portal.sk zaujímalo, ako vníma celú situáciu starosta dotknutej obce Marián Šurjanský, ako aj to, čo podľa jeho názoru mohlo spôsobiť túto tragickú udalosť.

„Neviem, či je správne viniť okresný úrad, kde pracujú tiež len ľudia, ktorí majú aj bez tejto povinnosti dosť práce. Bolo mi komunikované, že toto nie je hrádza, teda permanentne nezadržuje vodu, bol to retenčný polder, ktorý sa párkrát v roku naplnil,“ hovorí.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Skladovanie tepla v podzemnej vode je čoraz populárnejšie. Aké sú jeho výhody a nevýhody?

Skladovanie tepla v podzemnej vode je čoraz populárnejšie. Aké sú jeho výhody a nevýhody?

Systém akumulácie tepelnej energie vo vodonosnej vrstve, ktorý využíva geotermálne teplo ako obnoviteľný zdroj energie, zabezpečuje vykurovanie a klimatizovanie čoraz väčšieho počtu budov.

Čistenie odpadových vôd sa kvôli revidovanej smernici predraží. Česi zrátali náklady

Čistenie odpadových vôd sa kvôli revidovanej smernici predraží. Česi zrátali náklady

Časť nákladov by mal znášať priemysel prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

EÚ to umožňuje, Slovensko nevyužíva. Regenerovaná odpadová voda môže slúžiť na zavlažovanie

EÚ to umožňuje, Slovensko nevyužíva. Regenerovaná odpadová voda môže slúžiť na zavlažovanie

Množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd medziročne poskočilo o 20 %, konštatuje envirorezort.

X
X
X
X