Macro Components
INISOFT
MARIUS PEDERSEN

Kto môže za povodeň v Rudne nad Hronom? Minister a vodohospodári vysvetľovali (VIDEO)

Niektoré z vodozádržných opatrení vybudovaných v rámci Programu revitalizácie krajiny v rokoch 2011 a 2012 bude potrebné odstrániť, pripustili predstavitelia envirorezortu a Vodohospodárskej výstavby.

Kollár, Budaj, Kiča, Havlíček

Zľava: Vladimír Kollár, Ján Budaj, Michal Kiča a Roman Havlíček / Foto: Voda-portal.sk

Okresné úrady by mali vykonať komplexnú inventúru protipovodňových hrádzí, technicko-bezpečnostné kontroly a sankcionovať prevádzkovateľov či vlastníkov vodných stavieb v prípade neplnení povinností.

Na tlačovej besede s ďalšími predstaviteľmi Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV), ktorá bola venovaná okolnostiam tragickej povodne v obci Rudno nad Hronom, to vyhlásil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Vo videu hovoria:

  • Ján Budaj, minister životného prostredia SR,
  • Michal Kiča, štátny tajomník MŽP SR,
  • Juraj Smatana, štátny tajomník MŽP SR,
  • Roman Havlíček, generálny riaditeľ Sekcie vôd MŽP SR,
  • Vladimír Kollár, generálny riaditeľ VV, š. p.,
  • Andrej Kasana, riaditeľ Úseku technicko-bezpečnostného dohľadu VV š. p.

Okresné úrady podľa Budaja zlyhávajú

Envirorezort podľa slov ministra Budaja niekoľko rokov vyzýval Okresný úradu Žarnovica, aby sa zaoberal zlým stavom vodnej stavby v obci Rudno nad Hronom. „Ten však nezasiahol,“ povedal J. Budaj. Odborný posudok tragickej povodne podľa neho prinesie policajné vyšetrovanie. 

Tragédia z Rudna nad Hronom podľa ministra zároveň dokazuje, aké má dôsledky, ak si obce, alebo okresné úrady neplnia svoje povinnosti. Šéf envirorezortu preto presadzuje, aby sa odbory starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú dnes na okresných úradoch v gescii rezortu vnútra, vrátili pod riadenie MŽP SR.

„Tieto úrady až príliš často zlyhávajú pri kontrole a ochrane územia. Napríklad aj v prípade obce Rudno nad Hronom, MŽP roky dozadu žiadalo okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, aby bol činný a žiadal od obce technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnou stavbou,“ povedal J. Budaj.

MŽP SR podľa jeho slov požiadalo Ministerstvo vnútra SR, aby zabezpečilo, že okresné úrady dohliadnu na to, že vlastníci a prevádzkovatelia všetkých vodných stavieb, na ktorých je potrebný technicko-bezpečnostný dohľad, si riadne plnili svoje povinnosti.

Minister Budaj zároveň vyzval okresné úrady aby využívali možnosť sankcií, ak si prevádzkovatelia a vlastníci svoje povinnosti neplnia.

Podľa zákona o vodách č. 364/ 2004 v znení neskorších predpisov, môže okresný úrad v tomto prípade uložiť pokutu až do výšky 66 000 eur. Na to, či okresný úrad svoje kompetencie aj využíva, však v súčasnosti podľa J. Budaja nemá MŽP žiaden vplyv.

Foto: Voda-portal.sk

Andrej Kasana: Problémových stavieb je viac ako 100

Výkonom technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie je Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, ktorý je v pôsobnosti MŽP SR.

Havarovaná vodná stavba v Rudne nad Hronom však bola zaradená do III. kategórie vodných stavieb a doteraz je v oficiálnej evidencii vedená ako stavba v etape prípravy. Takýto status tohto vodného prvku však podľa vodohospodárov zjavne nezodpovedal realite. Dielo bolo užívané dlhé roky, a to bez vyhotovenia technicko-bezpečnostnej kontroly.

Andrej Kasana, riaditeľ úseku technicko-bezpečnostného dohľadu z VV š. p. zdôraznil, že je nevyhnutná kontrola a inventarizácia všetkých stavieb, ktoré sú v evidencii vedené obdobne, ako havarovaná stavba v Rudne nad Hronom, teda v etape prípravy.

„Taktiež zvažujeme rozšírenie pôsobnosti štátnej poverenej organizácie na výkon dohľadu aj nad stavbami III. a IV. kategórie,“ doplnil A. Kasana.

Andrej Kasana | Foto: Voda-portal.sk

V súčasnosti je podľa jeho slov na Slovensku viac ako 100 vodných stavieb, ktoré nemajú zabezpečené tie legislatívne ustanovenia, ktoré majú byť dodržiavané.

„Z nich máme časť evidovaných ešte v etape prípravy, teda akoby ešte neboli postavené,“ podotkol A. Kasana s tým, že práve na tieto stavby sa VV, š. p. zameria pri preverovaní, ktoré plánuje realizovať v spolupráci s Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

„Spravíme kontrolu, ktoré z tých stavieb naozaj reálne existujú a tam, kde je potrebné, aby bol dohľad zabezpečený, budú sa iniciovať kroky v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, aby si vlastníci svoje povinnosti plnili,“ zdôraznil A. Kasana.

Vladimír Kollár: Radšej žiadne ako zlé hrádzky

Podľa slov Vladimíra Kollára, generálneho riaditeľa VV š. p., sa vodohospodári mapovaním problémových vodných prvkov už zaberajú, náklady potrebné na ich opravy však zatiaľ vyčísliť nevedia.

„Prvotný monitoring všetkých týchto hrádzok a vodných stavieb by stál rádovo desiatky tisíc eur, ale je ťažké odhadnúť, aké náklady si budú vyžadovať opravy a rekonštrukcie týchto stavieb,“ vysvetlil V. Kollár.

V podobnom stave, v akom bola vodná stavba v Rudne nad Hronom, podľa jeho slov určite existujú aj ďalšie vodné stavby. Alternatívou k rekonštrukcii týchto stavieb podľa neho bude ich odstránenie.

„Radšej nemať žiadnu takúto prehrádzku ako stavbu v zlom stave, pretože následky sú potom katastrofické,“ doplnil.

Roman Havlíček: V krajnom prípade navrhneme odstránenie

Sekcia vôd MŽP SR v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva už začala pracovať na pasportizácii všetkých vodozádržných opatrení, ktoré boli postavené v rokoch 2011 a 2012 v rámci Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodní SR v desiatkach katastrálnych území.

Roman Havlíček | Foto: Voda-portal.sk

Podľa Romana Havlíčka, generálneho riaditeľa sekcie, envirorezort vďaka pasportizácii získa kompletnú evidenciu všetkých vodných diel postavených v rámci spomínaného programu, nakoľko takáto evidencia zatiaľ neexistuje.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komárňanské vodárne vlani zhodnotili viac kalov na bioplyn

Komárňanské vodárne vlani zhodnotili viac kalov na bioplyn

Protipandemické opatrenia sa však prejavili na tržbách. V niektorých odpočtových okrskoch vodárne zaznamenali až päťdesiatpercentý výpadok.

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Švajčiarski vedci skúmali pohyb plastov v oceáne. Zistili, že najviac odpadu sa zhlukuje pozdĺž pobreží a veľká časť sa vyplavuje na pláže. Na otvorenom mori je koncentrácia plastov menšia, ako sa predpokladalo.

Slovenský nápad šetrí vodou aj v zahraničí

Slovenský nápad šetrí vodou aj v zahraničí

Najväčší záujem o technológie je v Ázii.