V oblasti bývalých zväzových republík ZSSR okolo Kirgizska sa stupňuje vodná kríza. Miestni farmári sa kvôli tomu dostávajú do otvorených konfliktov.
Nedávno ste sa v jednom z našich článkov mohli dočítať o vedeckej štúdii, ktorej výsledkom bola mapa miest vo svete, kde by mohlo v budúcnosti dôjsť k vojenským konfliktom kvôli vode. Táto štúdia sa dotýkala aj centrálnej Ázie, ktorej obyvatelia už dnes pociťujú výrazný vodný stres.
Jednou z najcitlivejších oblastí je Ferganská dolina v Kirgizsku. Toto územie pozostáva zo sporných hraníc a enkláv, rozdelených medzi Kirgizskom, Uzbekistanom a Tadžikistanom.
V doline dnes žije asi štvrtina populácie Strednej Ázie. Ľudí tam priťahuje vysoká poľnohospodárska produktivita najmä kvôli tomu, že zvyšok okolitého územia tvorí suchý alebo hornatý terén.
Foto: Wikimedia Commons
„Problémom je Uzbekistan,“ povedal v reportáži pre nadáciu Thomson Reuters Foundation (TRF) Bahadyr Mamatgapirov. Článok v preklade uverejnil aj slovenský portál HN Online.
Mamatgapirov je správcom vody v dedine Kok Tal v južnom Kirgizsku. „Naša voda preteká cez Uzbekistan, a ten nám jej veľa nenecháva,“ dodal.
Voda do tejto dediny pochádza z rezervoára Papan, ktorý leží takmer 200 kilometrov od dediny. Prúdi sériou popraskaných a rozbitých kanálov ešte z čias Sovietskeho zväzu.
Kým sa voda dostane až sem, po ceste si z nej “ukrajujú“ jednotlivé farmy pozdĺž kanálov, ktoré sa ťahajú naprieč rozsiahlou Fergánskou dolinou.
V súčasnosti už nie je všetka pôda vo Ferganskej doline úrodná. Prehnaná spotreba vody komunitami sídliacimi vyššie po prúde kanálov necháva spoločenstvá nižšie po prúde vyprahnuté.
Foto: Youtube/FAOVideo
Napríklad kanálom okolo spomínanej dediny Kok Tal by malo každý deň pretiecť až 1400 kubických metrov vody. Z najbližšej dediny, ktorá sa nachádza na výbežku územia patriaceho Uzbekistanu sa však pravidelne objavuje len približne polovica tohto objemu.
„Počas letnej sezóny sú kvôli zásobám vody konflikty na dennom poriadku. Občas tieto nesváry medzi jednotlivcami, či dokonca celými dedinami vyústia až k vraždám,“ tvrdí v rozhovore pre TRF Tynar Musabajev, výkonný riaditeľ Central Asian Alliance for Water.
Keďže v južnom Kirgizsku žije významná uzbecká menšina, ľudia sa tu popri nedostatku vody dostávajú do konfliktov aj z národnostných dôvodov.
Kazachstan, Uzbekistan a Turkménsko sú krajiny bohaté na zdroje energie, zatiaľ čo Tadžikistan a Kirgizsko majú bohaté zásoby vody v obrovských nádržiach s vysokou nadmorskou výškou. Za čias ZSSR boli krajiny nútené spolupracovať, aby si navzájom zabezpečili energiu a poľnohospodársku úrodu.
Po rozpade zväzu mohli tieto krajiny pokračovať v zdieľaní a spolupráci, čo na niekoľko rokov aj urobili. Časom však vysvitlo, že pre energeticky bohaté dodávateľské krajiny bolo výhodnejšie predávať plyn a elektrinu zahraničným kupujúcim, než aby ich dodávali svojim bezprostredným susedom.
Podľa BBC museli počas uplynulého leta zakročiť ozbrojené zložky až dva krát, keď tu došlo ku konfliktu medzi kirgizskou dedinou Ak Sai a vedľajšou tadžickou enklávou Voruch. Jedna z nezhôd sa pritom zmenila na rukojemnícku drámu a druhá prerástla do hromadnej bitky o to, kde má byť umiestnená vodná pumpa.
Svetová banka vo svojej štúdii tvrdí, že polovicu Kirgizska môže do konca tohto storočia postihnúť dezertifikácia. Ide jednu z najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na planéte.
Foto: Pxhere.com
Topenie ľadovcov, ktoré zásobujú dvojicu najväčších riek Syrdarja a Amudarja prebieha v tejto oblasti štyrikrát rýchlejšie, než je svetový priemer. Podľa varovaní švajčiarskych vedcov väčšina tamojších ľadovcov zmizne do roku 2050.
„Bojujeme o pasienky a vodu. Taká je tunajšia realita. Mladí sa zoberú, zablokujú autami cestu a bijú sa,“ povedal pre TRF Mašrap Toičijev, jeden z miestnych obyvateľov. „Ak bude nedostatok vody pretrvávať, čakajú nás ešte väčšie ťažkosti. Len Boh vie, čo všetko sa môže stať,“ dodal.
Sucho nie je jediným problémom, ktorý sa vyskytuje na tomto území. Koncom mája zaskočilo chovateľov oviec v severovýchodnom Kirgizsku na pasienkoch neočakávané sneženie. Mráz zabil počas noci stovky zvierat a zničil množstvo budúcej úrody.
Kirgizsko obýva len šesť miliónov ľudí. Krajina je jedným z najnižších svetových prispievateľov do globálnych emisií skleníkových plynov. Avšak vzhľadom na to, že sú miestni obyvatelia prevažne závislí na poľnohospodárstve, účinky klimatických zmien sú pre ich súčasný spôsob obživy zničujúce.
Foto: Wikimedia Commons
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.