11 svetových miest, ktoré môžu prísť o pitnú vodu

Situácia v juhoafrických mestách postihnutých suchom je len jedným z extrémnych príkladov problému, pred ktorým odborníci už dávno varovali - nedostatok vody. Napriek pokrytiu približne 70% zemského povrchu, voda, najmä čerstvá pitná voda z nich tvorí iba 3 %.

Viac ako jedna miliarda ľudí nemá prístup k vode a ďalších 2,7 miliardy ľudí ju považujú za vzácnu aspoň jeden mesiac v roku. Prieskum 500 najväčších svetových miest z roku 2014 odhaduje, že každé štvrté je v situácii "vodného stresu".

Tu je ďalších 11 miest, ktoré podľa BBC môžu s najväčšou pravdepodobnosťou vyčerpať vodu:

1. Sao Paulo

Finančné centrum Brazílie a jedno z desiatich najľudnatejších miest na svete prešlo podobným utrpením, aké hrozí Kapskému mestu už v roku 2015, keď množstvo vody v hlavnom rezervoári pokleslo pod 4 % jeho kapacity.

V čase krízy malo mesto s viac ako 21,7 miliónmi obyvateľov menej ako 20 dní zásobovania vodou a polícia musela sprevádzať vozidlá s vodnými cisternami, aby zastavili rabovanie.

Nádrž v Sao Paulo na vrchole sucha | Foto: Getty Images

Predpokladá sa, že na vine bolo sucho, ktoré postihlo juhovýchodnú Brazíliu v rokoch 2014-2017, ale misia OSN v Sao Paulo kritizovala štátne orgány pre nedostatok riadneho plánovania a investícií.

Vodná kríza bola v roku 2016 považovaná za prekonanú, avšak v januári 2017 boli hlavné rezervy o 15 % nižšie ako sa očakávalo, čo vyvolalo pochybnosti ohľadom budúcnosti dodávky vody v meste.

2. Bangalore

Miestni predstavitelia mesta v južnej Indii boli kvôli nárastu zastavaného územia po vzostupe Bangalore ako technologického uzla nútení spravovať vodné a kanalizačné systémy mesta. Situáciu zhoršuje fakt, že zastaralé potrubia potrebujú urgentnú výmenu. Správa národnej vlády zistila, že mesto stráca viac ako polovicu svojej pitnej vody.

Nespracované odpadové vody a množstvo elektronického odpadu vážne ohrozujú
zdravie obyvateľov indickej IT metropoly | Foto: The Guardian

Rovnako ako Čína, India bojuje so znečistením vody a Bangalore je na tom rovnako: v hĺbkovom rozbore mestských jazier sa zistilo, že 85 % má vodu, ktorá môže byť použitá len na zavlažovanie a priemyselné chladenie. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bolo v meste ešte 285 jazier a ohľadom spotreby vody bolo sebestačným. Dnes je jazier už len 194 a žiadne z nich nemá vodu vhodnú na pitie alebo kúpanie.

3. Peking

Svetová banka klasifikuje nedostatok vody, keď obyvatelia na určitom mieste dostávajú menej ako 1 000 kubických metrov pitnej vody na osobu ročne. V roku 2014 mal k dispozícii každý z viac ako 20 miliónov obyvateľov Pekingu iba 145 kubických metrov.

Čína je domovom takmer 20% svetovej populácie, ale má iba 7% svetovej pitnej vody. Štúdia Columbia University odhaduje, že rezervy v krajine klesli medzi rokmi 2000 a 2009 o 13 %.

A je tu aj problém so znečistením. Oficiálne údaje z roku 2015 preukázali, že 40 % povrchových vôd v Pekingu je znečistených tak, že nie sú užitočné ani pre poľnohospodárstvo či priemyselné využitie.

Čínske úrady sa pokúšali riešiť tento problém vytvorením rozsiahlych projektov na prerozdeľovanie vody. Zaviedli tiež vzdelávacie programy, ako aj zvýšenie cien pre veľkých podnikateľských užívateľov.

4. Káhira

Rieka Níl je zdrojom 97 % vody v Egypte, ale aj cieľom zvyšujúceho sa množstva poľnohospodárskeho a domáceho odpadu.

Rieka Níl kedysi rozhodujúca pre vznik jednej z najväčších starovekých civilizácií, dnes bojujúca so znečistením | Foto: Getty Images

Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie ukazujú, že Egypt má v rámci krajín s nižším stredným príjmom vysoký počet úmrtí súvisiacich so znečistením vody. OSN odhaduje kritický nedostatok v krajine do roku 2025.

5. Jakarta

Rovnako ako mnohé iné pobrežné mestá, aj indonézske hlavné mesto čelí hrozbe zvyšovania hladiny morí.

V Jakarte sa však problém zhoršil priamymi ľudskými zásahmi. Pretože prístup k verejnému vodovodu má len menej ako polovica z 10 miliónov obyvateľov mesta, rozšírené je ilegálne kopanie studní. To má za následok úbytok podzemných vôd, takmer ich doslovné vyčerpanie.

Letecký pohľad na severnú Jakartu. Takmer celá severná časť mesta je teraz pod úrovňou mora. | Foto: WGBH News

V dôsledku toho sa podľa odhadov Svetovej banky približne 40% Jakarty nachádza pod hladinou mora.

Situáciu zhoršuje fakt, že napriek silným dažďom sa podzemné vody neobnovujú, pretože prevaha betónu a asfaltu spôsobuje slabú absorbciu zrážok do pôdy.

6. Moskva

Jedna štvrtina svetových zásob pitnej vody sa nachádza v Rusku, avšak krajina je postihnutá problémami so znečistením spôsobeným priemyselným dedičstvom sovietskej éry.

To je osobitne znepokojujúce pre Moskvu, kde je zásobovanie vodou na 70 % závislé od povrchovej vody.

Úradné regulačné orgány pripúšťajú, že 35 až 60 % celkových zásob pitnej vody v Rusku nespĺňa hygienické normy.

7. Istanbul

Podľa oficiálnych údajov tureckej vlády je krajina technicky v situácii "vodného stresu" od roku 2016, kedy klesla zásoba vody pod úroveň 1 700 kubických metrov na obyvateľa.

Miestni experti varovali, že situácia by sa do roku 2030 mohla zhoršiť na núdzovú.

10-mesačné sucho vysušilo jazero v blízkosti Istanbulu | Foto: AFP

V posledných rokoch začali husto osídlené oblasti ako Istanbul (14 miliónov obyvateľov) zažívať nedostatok vody počas suchých mesiacov.

Úroveň mestských rezervoárov klesla na začiatku roka 2014 na menej ako 30 % ich kapacity.

8. Mexico City

Nedostatok vody nie je ničím novým pre mnohých z 21 miliónov obyvateľov hlavného mesta Mexika.

Jednému z piatich tečie voda z kohútikov len pár hodín týždenne a ďalších 20 % má tečúcu vodu len časť dňa.

Mesto dováža až 40% svojej vody zo vzdialených zdrojov a nedisponuje väčšou prevádzkou na recykláciu odpadových vôd. Straty vody v dôsledku problémov v potrubnej sieti sa tiež odhadujú na 40 %.

9. Londýn

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.