V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 800-tisíc eur

V prvom polroku stáli povodne Slovákov viac ako 2,6 milióna eur. Výška povodňových škôd však každým rokom postupne klesá.

Vyplýva to zo „Správy o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od januára do konca júna 2019“, ktorú dalo MŽP SR v stredu (16. októbra) do medzirezortného pripomienkového konania (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

Účinnejšia protipovodňová ochrana

Už v roku 2013 predstavil envirorezort spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom program protipovodňovej ochrany do roku 2020.

„Prevencia je lacnejšia ako odstraňovanie škôd. Ministerstvo životného prostredia prichádza s jasnou víziou, ako Slovensku pomôcť v ochrane pred povodňami. Ak sa tieto opatrenia naplnia, Slovensko bude pripravené úspešne čeliť živelnej pohrome, ako bola tá v roku 2010,“ zdôraznil vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga.

Zistili aj nedostatky

Podľa envirorezortu boli povodňami najviac postihnuté obce na území okresov Čadca, Martin, Nitra, Stará Ľubovňa a Žilina.

Ministerstvo životného prostredia v sledovanom období postrehlo viaceré nedostatky či porušenia. Tie sa týkali predovšetkým nedodržiavania ustanovení zákona o ochrane pred povodňami, ktorý stanovuje obciam povinnosť vyhlasovať a odvolávať II. a III. stupeň povodňovej aktivity, ale aj informovať okresné úrady o ich vyhlásení.

Ďalším častým porušením bolo nedodržanie ustanovení samotného vodného zákona, ktorý stanovuje, že vlastník či správca poľnohospodárskych a lesných pozemkov je povinný zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti daného územia.

Ministerstvo tiež poukázalo na častý problém viacerých obcí, ktorý spočíva v nepostačujúcej, znefunkčnenej či chýbajúcej siete rigolov, priekop, priepustov a dažďovej kanalizácie na odvádzanie vôd z povrchového odtoku.

Opakujúcim sa nedostatkom je však aj nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov ich správcami.

Príčin bolo mnoho

Ministerstvo zároveň pripomína, že povodne nespôsobovali len náhle zmeny počasia, ale aj nesprávne nastavená poľnohospodárska činnosť.

„V sledovanom období sa na území Slovenska vyskytli povodne vyvolané najmä charakterom počasia. Aj keď hlavnou príčinou povodňových situácií boli atmosférické zrážky, priebeh povodní negatívne ovplyvňovali nevhodné poľnohospodárske činnosti v blízkosti vodných tokov,“ zdôrazňuje MŽP SR.

Práve tie podľa envirorezortu spôsobovali odplavovanie materiálu rôzneho charakteru do vodných tokov.

Povodňové situácie však negatívne ovplyvnila aj nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov, čo v prípade povodní spôsobuje upchávanie prietočných profilov.

Ministerstvo je presvedčené, že je nevyhnutné uskutočniť niekoľko základných opatrení, ako napríklad upozorňovať samotné obecné úrady na ich povinnosti v prípade povodní.

Ďalej pri lesohospodárskej a poľnohospodárskej činnosti je podľa envirorezortu nevyhnutné realizovať opatrenia na zamedzenie erózie a pre plynulý odtok zase prečistiť cestné priekopy, priepusty a odvodňovacie kanály, a to najmä v intravilánoch obcí.

Potrebné je však aj dôsledne vykonávať povodňové prehliadky vodných tokov a vodných stavieb zasiahnutých povodňou a zabezpečiť prietočnosť korýt ich pravidelnou údržbou.

Protipovodňová ochrana bola opäť nákladná

V prvej polovici roku 2019 vznikli výdavky na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác vo výške 1 422 047 eur.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.