Sucho v Európe nie je také vážne, tvrdia českí odborníci

Za posledné roky sa v médiách často objavujú témy o narastajúcom probléme sucha, a to nielen na Slovensku, ale aj globálne.

Európska únia tak povzbudzuje členské štáty k tomu, aby prijali rôzne akčné plány a iné strategické materiály na boj proti suchu.

Príkladom je pomerne aktuálny slovenský dokument Hodnota je voda, ktorého cieľom je riešiť problém s nedostatkom vody.

Porovnávali údaje za posledných 250 rokov

Českí vedci vo svojej najnovšej štúdii však prišli so zaujímavými výsledkami, ktoré do veľkej miery narúšajú zaužívané predstavy Európanov o tom, že súčasné suchá sú vrcholom klimatickej katastrofy.

Nová štúdia pod vedením Martina Hanela z České zemědělské univerzity v Prahe poukazuje na to, že sucho za posledné roky nebolo vôbec také drastické – teda aspoň v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, pre ktoré existujú dostupné dáta. Štúdia vyšla v odbornom časopise Scientific Reports.

K týmto záverom prišli výskumníci prostredníctvom údajov nazhromaždených za 250 rokov. Výsledky prekvapujú.

Sucho naďalej zostáva problémom

„Napriek tomu, že suchá v rokoch 2003 či 2015 môžu byť považované za najextrémnejšie suchá spôsobené nedostatkom zrážok počas vegetačného obdobia, ich priestorové rozsahy a závažnosť v dlhodobom celoeurópskom meradle nie sú až také pozoruhodné,“ konštatujú autori štúdie.

Výskumníci sa pritom zamerali na problematiku komplexne. Skúmali meteorologické (zrážky), poľnohospodárske (pôdna vlhkosť) aj hydrologické (vodné toky) sucho.

Český tím však nevyvracia existenciu sucha a fakt, že tento fenomén predstavuje významný globálny problém.

Chce len dokázať, že suché obdobia z minulých rokov v porovnaní s obdobiami o dekády skôr neboli až také suché, ako by sme si na prvý pohľad mohli myslieť.

Výrazné suchá nie sú novým fenoménom

Nové milénium prinieslo predovšetkým štyri obzvlášť suché roky, a to najmä letné obdobia rokov 2003, 2010, 2013 a 2015.

Vedecký tím zároveň zdôrazňuje, že väčšina štúdií o nedávnom hydrologickom suchu hodnotí vlastnosti tohto fenoménu v kontexte záznamov z druhej polovice 20. storočia.

„Existujú však náznaky toho, že hlavné hnacie sily hydrologického sucha (deficit zrážok a vlhkosti pôdy a vysoká evapotranspirácia) už dosiahli súčasné úrovne v dávnejšej minulosti,“ uvádzajú autori.

Analýza sucha v čase / Foto: Scientifc Reports, Martin Hanel a kol.

Dodávajú, že najvyššie denné teploty v častiach strednej Európy v roku 1540 boli dokonca vyššie ako v roku 2003.

Okrem toho doložené dôkazy poukazujú na vážne a rozsiahle európske suchá napríklad v rokoch 1893 a 1921.

Klesá hlavne pôdna vlhkosť

Dôležitosť štúdie spočíva aj v tom, že identifikuje pomerne nový trend znižovania pôdnej vlhkosti, čím, samozrejme, klesá aj kvalita samotnej pôdy.

Zo všetkých troch sledovaných ukazovateľov sucha tak podľa českého vedeckého tímu za posledné tri desaťročia klesla najviac práve vlhkosť pôdy.

Dôležité je tiež mať na pamäti, že ničivé dôsledky sucha nespočívajú len v jeho nárazovosti a drastických jednorazových účinkoch, ale aj v miernejších, ale zato častejších prejavoch.

Pokles pôdnej vlhkosti / Foto: Scientific Reports, Martin Hanel a kol.

Podľa vedeckého tímu tak obdobie rokov 1945 až 1955 môže byť klasifikované ako éra s najextrémnejším a najdlhotrvajúcejším suchom za posledných 250 rokov, a to vo všetkých troch oddieloch vodného cyklu.

Skúmali aj extrémne udalosti

Výskumníci si tiež posvietili na takzvané extrémne udalosti spojené so suchom. Zistili, že suchá v rokoch 1858 až 1859, 1921 až 1922 a 1953 až 1954 patria práve medzi najextrémnejšie udalosti za celé skúmané obdobie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.