Štát chce znížiť spotrebu pesticídov, realita ukazuje opak

Pesticídy sa využívajú v poľnohospodárskom sektore na ničenie škodcov, čím sa zvyšuje produktivita plodín a výnosy.

Slúžia na ochranu plodín pred hmyzom, burinou, hubami, ale aj mnohámi inými škodcami. Tiež zohrávajú významnú úlohu pri výrobe potravín.

V poľnohospodárstve zahŕňajú herbicídy (buriny), insekticídy (hmyz), fungicídy (huby), nematocídy (voľne žijúce a cystotvorné háďatká v pôde), akaricídy (roztoče) a rodenticídy (prostriedky na hubenie hlodavcov).

Pre človeka sú však potenciálne toxické a môžu mať akútne aj chronické účinky na zdravie v závislosti od množstva a spôsobu, akým im je človek vystavený.

Znečisťujú vody

Niektoré druhy starších a lacnejších pesticídov môžu pretrvať v pôde a vode aj roky. Vo vyspelých krajinách boli najnebezpečnejšie pesticídy zakázané na poľnohospodárske použitie, ale stále sa používajú v mnohých rozvojových krajinách.

Na celom svete sa využíva viac ako 1 000 pesticídov na zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k poškodeniu či zničeniu potravín škodcami. Každý pesticíd má pritom odlišné vlastnosti a toxikologické účinky.

Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú únik pesticídov do vody. Jedným z nich je drenáž. Voda z nadmerných zrážok a zavlažovania sa nedokáže vždy zachytiť v pôdnej štruktúre.

Preto sa pesticídy a zvyšky (tiež dusičnany a fosfáty) môžu rýchlo prepravovať a kontaminovať zásoby podzemnej a povrchovej vody v rozsiahlych geografických oblastiach.

Obsahujú aj ťažké kovy

Pesticídy sú v podstate chemikálie, ktoré obsahujú kyslík, síru, chlór, dusík, fosfor a bróm, ako aj ťažké kovy, ako je meď, arzén, sírany, olovo a ortuť.

Keď sa pesticídy dostanú do kontaktu s vodnými útvarmi, môžu zasahovať do potravinového reťazca a skryto spôsobovať choroby.

Ak sa napríklad chemikálie z pesticídov, ako je olovo alebo meď, dostanú do vodných útvarov, môžu ich absorbovať ryby.

A keď ľudia skonzumujú takéto ryby (s kontaminovanou vodou), môžu v ľudskom tele spôsobiť zdravotné komplikácie.

Cieľ je znížiť spotrebu pesticídov, realita je iná

Podľa údajov Enviroportálu vývoj spotreby priemyselných hnojív – dusíkatých, fosforečných a draselných – má na Slovensku kolísavý charakter.

Envirostratégia 2030 pritom jasne uvádza, že cieľom je znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ch kontinuálny pokles.

„Spotreba priemyselných hnojív v poľnohospodárskej produkcii v roku 2018 predstavovala 102,4 kg čistých živín na hektár (kg č. ž./ha) poľnohospodárskej pôdy, čo je o 0,6 kg na ha viacej ako v roku 2017. Medzi rokmi 2005 až 2018 mala spotreba priemyselných hnojív s menšími odchýlkami rastúci trend,“ konštatuje Enviroportál.

Foto: Enviroportál

Celková spotreba pesticídov za obdobie rokov 2005 až 2018 vzrástla o 54,1 %. V roku 2018 zaznamenala medziročný nárast a predstavovala hodnotu 5 403,5 tony.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s EÚ?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.