Poľnohospodárstvo je pritom dôležitým zdrojom znečistenia vôd. Štatistiky ukazujú, že spotreba pesticídov na Slovensku kolíše a často medziročne narastá.
Pesticídy sa využívajú v poľnohospodárskom sektore na ničenie škodcov, čím sa zvyšuje produktivita plodín a výnosy.
Slúžia na ochranu plodín pred hmyzom, burinou, hubami, ale aj mnohámi inými škodcami. Tiež zohrávajú významnú úlohu pri výrobe potravín.
V poľnohospodárstve zahŕňajú herbicídy (buriny), insekticídy (hmyz), fungicídy (huby), nematocídy (voľne žijúce a cystotvorné háďatká v pôde), akaricídy (roztoče) a rodenticídy (prostriedky na hubenie hlodavcov).
Pre človeka sú však potenciálne toxické a môžu mať akútne aj chronické účinky na zdravie v závislosti od množstva a spôsobu, akým im je človek vystavený.
Znečisťujú vody
Niektoré druhy starších a lacnejších pesticídov môžu pretrvať v pôde a vode aj roky. Vo vyspelých krajinách boli najnebezpečnejšie pesticídy zakázané na poľnohospodárske použitie, ale stále sa používajú v mnohých rozvojových krajinách.
Na celom svete sa využíva viac ako 1 000 pesticídov na zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k poškodeniu či zničeniu potravín škodcami. Každý pesticíd má pritom odlišné vlastnosti a toxikologické účinky.
Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú únik pesticídov do vody. Jedným z nich je drenáž. Voda z nadmerných zrážok a zavlažovania sa nedokáže vždy zachytiť v pôdnej štruktúre.
.jpg)
Preto sa pesticídy a zvyšky (tiež dusičnany a fosfáty) môžu rýchlo prepravovať a kontaminovať zásoby podzemnej a povrchovej vody v rozsiahlych geografických oblastiach.
Obsahujú aj ťažké kovy
Pesticídy sú v podstate chemikálie, ktoré obsahujú kyslík, síru, chlór, dusík, fosfor a bróm, ako aj ťažké kovy, ako je meď, arzén, sírany, olovo a ortuť.
Keď sa pesticídy dostanú do kontaktu s vodnými útvarmi, môžu zasahovať do potravinového reťazca a skryto spôsobovať choroby.
Ak sa napríklad chemikálie z pesticídov, ako je olovo alebo meď, dostanú do vodných útvarov, môžu ich absorbovať ryby.
A keď ľudia skonzumujú takéto ryby (s kontaminovanou vodou), môžu v ľudskom tele spôsobiť zdravotné komplikácie.
Cieľ je znížiť spotrebu pesticídov, realita je iná
Podľa údajov Enviroportálu vývoj spotreby priemyselných hnojív – dusíkatých, fosforečných a draselných – má na Slovensku kolísavý charakter.
Envirostratégia 2030 pritom jasne uvádza, že cieľom je znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ch kontinuálny pokles.
„Spotreba priemyselných hnojív v poľnohospodárskej produkcii v roku 2018 predstavovala 102,4 kg čistých živín na hektár (kg č. ž./ha) poľnohospodárskej pôdy, čo je o 0,6 kg na ha viacej ako v roku 2017. Medzi rokmi 2005 až 2018 mala spotreba priemyselných hnojív s menšími odchýlkami rastúci trend,“ konštatuje Enviroportál.
Foto: Enviroportál
Celková spotreba pesticídov za obdobie rokov 2005 až 2018 vzrástla o 54,1 %. V roku 2018 zaznamenala medziročný nárast a predstavovala hodnotu 5 403,5 tony.
Ako je na tom Slovensko v porovnaní s EÚ?
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.