Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Skúmali, ako sa amazonský prales prispôsobuje klimatickej zmene. Sucho nepôsobí všade rovnako

V najväčšom dažďovom pralese bude čoraz suchšie. Niektoré oblasti sú voči zmenám odolnejšie, inde hrozí veľký úhyn rastlinstva.

Skúmali, ako sa amazonský prales prispôsobuje klimatickej zmene. Sucho nepôsobí všade rovnako

Foto: Pexels

Analyzovali, ako sa prales prispôsobuje zmenám

Osemdesiat vedcov a vedkýň z Európy a Južnej Ameriky spolupracovalo na výskume, v rámci ktorého identifikovali časti amazonského pralesa, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť suchu v dôsledku zmeny klímy.

Tím konštatuje, že najviac budú ohrozené stromy na západe a juhu pralesa a zároveň upozorňuje, že v predošlých vedeckých výskumoch boli dopady sucha na amazonský prales pravdepodobne podhodnotené, keďže sa sústredili predovšetkým na stredovýchodnú časť pralesa, ktorá je najmenej náchylná na sucho.

Nová štúdia, ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise Nature, sa po prvýkrát zameriava na celý dažďový prales a predpovedá, ako budú jeho jednotlivé časti reagovať na budúce klimatické podmienky, ktoré budú pravdepodobne teplejšie a suchšie.

Profesor David Galbraith z Univerzity v Leeds, ktorý dohliadal na priebeh štúdie, hovorí: „Amazonskú oblasť ohrozuje viacero stresových faktorov, vrátane odlesňovania a zmeny klímy. Porozumenie tomu, aký intenzívny stres tieto lesy znesú, je veľkou vedeckou výzvou. Naša štúdia poskytuje nový pohľad na limity odolnosti lesov voči jedenému veľkému stresoru, a síce suchu.“

V niektorých častiach amazonského pralesa už teraz dochádza k zmenám v zrážkach. Na juhu pralesa sa predlžuje obdobie sucha a teploty tu narástli viac ako v iných častiach, pričom k týmto zmenám čiastočne prispieva intenzívne odlesňovanie.

„Veľa ľudí si myslí, že amazonský prales je jeden veľký les, ale tak to nie je. Skladá sa z početných lesných oblastí, ktoré sa rozprestierajú naprieč rôznymi podnebnými pásmami, od lokalít, ktoré sú veľmi suché po lokality, ktoré sú extrémne vlhké, a my sme chceli zistiť, ako sa tieto rôzne lesné ekosystémy vyrovnávajú so zmenami, aby sme mohli začať identifikovať oblasti, ktorým obzvlášť hrozí sucho a suchšie podmienky,“ vysvetľuje Dr. Julia Tavares, ktorá pôsobí na Univerzite v Uppsale a štúdiu viedla.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Bratislavská vodárenská spoločnosť oslavuje jubileum, pitnú vodu dodáva už 140 rokov

Bratislavská vodárenská spoločnosť oslavuje jubileum, pitnú vodu dodáva už 140 rokov

Pravidelné zásobovanie pitnou vodou sa v Bratislave začalo v roku 1886.

Slovensko čelí novému predžalobnému konaniu zo strany Komisie, tvrdia akcionári VVS

Slovensko čelí novému predžalobnému konaniu zo strany Komisie, tvrdia akcionári VVS

Dôvodom je novela o vodovodoch, ktorú parlament schválil v roku 2025.

Golfové jazierko aj zasnežovanie svahov. Ako rozdelili eurofondy na vodozádržné opatrenia (+zoznam)

Golfové jazierko aj zasnežovanie svahov. Ako rozdelili eurofondy na vodozádržné opatrenia (+zoznam)

K takmer 11 miliónom z fondov EÚ má ďalšie peniaze priložiť štát. Pozreli sme sa, aké projekty ministerstvo vybralo.

X
X
X
X