SaS sa postavili proti výstavbe nádrže Tichý potok

Myšlienka vodárenského využitia horného toku Torysy sa objavila v polovici 60. rokov minulého storočia. Po zrealizovaní prvej fázy projektu však nastali desaťročia prieťahov, ktoré dodnes nemajú jasný koniec.

Vodohospodárska výstavba (VVB) sa nedávno opäť pustila do príprav projektu výstavby Vodárenskej nádrže Tichý potok (VN Tichý potok). Koncom roka 2019 bol už tretí krát spustený proces posudzovania jej vplyvu na životné prostredie (EIA), ktorým doteraz neprešla.

Blížia sa parlamentné voľby a jednotlivé strany prezentujú opatrenia, ktoré zaradili do svojich volebných programov. Súčasťou vari každého z nich sú aj body venované životnému prostrediu.

Anna Zemanová zo SaS minulý týždeň vo svojom blogu popísala dôvody, prečo strana zaujíma voči výstavbe VN Tichý potok negatívne stanovisko. Návrh podľa nej zostarol a dnešným potrebám už nevyhovuje.

Vizualizácia VN Tichý potok z roku 2014. Zdroj: Youtube/Render System

Vodohospodárska výstavba i podporovatelia projektu ho obhajujú tým, že alternatívne možnosti získania pitnej vody sú pre východoslovenský región významne investične náročnejšie.

Podľa Zemanovej však ide o nepodložený argument a chýbajú presné dáta a porovnania s inými riešeniami, ako sú prívod vody zo Žitného ostrova, využitie už existujúcich veľkých studní a uzavretých vrtov, či vybudovanie prehrádzok na viacerých vodných tokoch.

Veľkým propagátorom poslednej možnosti je aj ekologický aktivista Michal Kravčík, ktorý proti nádrži bojuje už od prvej polovice 90. rokov. Koncom roka 2019 proti výstavbe VN nad obcou Tichý potok spustil opäť petíciu, na ktorú vo svojom blogu odkazuje aj Zemanová.

Kravčík sa odvoláva na neúplné informácie v správe o geológii územia, kde podľa neho chýba vyjadrenie možných vplyvov a dopadov priesakov stojatých vôd z VN Tichý Potok do podzemných vodných útvarov.

Zdroj: VVB 

Ohrozenie podľa neho súvisí aj s existenciou jaskynných priestorov v území horských masívov na oboch stranách telesa plánovanej hrádze. Speleológovia tu objavili dve najdlhšie pseudokrasové jaskyne na Slovensku.

Aj keď sa Jaskyňa pod Spišskou a Židova jaskyňa nachádzajú kilometre od plánovaného miesta výstavby vo vyššej nadmorskej výške, priepustné pieskovce, v ktorých tieto útvary vznikli čiastočne zasahujú aj do územia, kde je plánovaná vodná nádrž s hrádzou.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.