Po požiaroch sú časté záplavy aj zosuvy pôdy. Súvisí to so vsakovaním vody

Vedci predpokladali, že záplavy a zosuvy pôdy, ku ktorým dochádza po lesných požiaroch, sú spôsobené voskovitým povlakom, ktorý sa vytvára na povrchu spálenej pôdy a zabraňuje presakovaniu vody. 

V novej štúdii však tím z University of Southern California zistil, že aj spálená pôda absorbuje vodu, čo rozširuje poznatky, ktoré máme o tom, kde a kedy môže dochádzať k záplavám a zosuvom pôdy, ako aj o tom, ako sa krajina zotavuje po lesnom požiari.

Aj spálená pôda vsakuje vodu

Keď zhorenú krajinu po lesnom požiari zaleje dážď, neraz dochádza k vzniku záplav alebo zosuvov pôdy. Vedci sa preto snažia porozumieť tomu, ako sa voda hromadí v krajine a monitorovať vodu, ktorá odteká zo spálenísk, keďže na základe týchto údajov dokážu miestne úrady včas varovať obyvateľov pred ďalšími prírodnými katastrofami.

Je všeobecne známe, že po požiari je pôda náchylná na eróziu, keďže korene rastlín, ktoré ju za normálnych okolností držia pohromade, vysychajú a umierajú. Vedci si zároveň dlho mysleli, že pri horení rastlín sa na povrchu pôdy alebo tesne pod ním vytvára mastná organická vrstva, ktorá odpudzuje vodu a tým pádom podnecuje jej odtekanie zo spáleniska, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť zosuvu pôdy.

Kalifornskí vedci v novej štúdii, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Nature Communications, túto teóriu spochybňujú. V rámci výskumu monitorovali dve obdobia dažďov, ktoré nasledovali po ničivom lesnom požiari, ku ktorému došlo v roku 2020 v okrese Los Angeles.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.