NO DIG konferencia
BELIMO
INISOFT

Porovnali, ktorým mestám hrozia pri povodniach najväčšie škody

Zmena klímy nie je hlavným dôvodom, ktorý zvyšuje riziko škôd spojených s povodňami, konštatuje štúdia. Väčší vplyv má sťahovanie ľudí do záplavových oblastí.

povodne

Foto: Depositphotos

Sú to najničivejšie živelné pohromy. Platí to Slovensko aj celú Európu.

Povodne v štátoch EÚ každoročne zodpovedajú za obrovské materiálne škody. V prípade Slovenska sa škody každoročne pohybujú v miliónoch eur. Situácia sa však v jednotlivých sídlach, regiónoch a krajinách rôzni.

Škody spojené s povodňami pritom budú podľa odhadov v EÚ z dlhodobého pohľadu rásť. Dôvodom je ich častejší a intenzívnejší výskyt, ktorý súvisí s klimatickými zmenami, ale aj socio-ekonomické zmeny spojené s urbanizáciou a zahusťovaním miest.

„Spoločenské zmeny viedli v posledných desaťročiach aj k tomu, že viac ľudí žije v záplavových oblastiach, čo zvyšuje potenciálne škody spôsobené riečnymi povodňami,“ konštatuje Európska komisia. „Očakáva sa, že zmena klímy v budúcnosti zvýši množstvo a frekvenciu zrážok, takže sa zvýšia aj povodňové straty a počet ľudí postihnutých riečnymi povodňami v Európe.“

Skupina výskumníkov si teraz položila otázku, aké je riziko povodní v rôznych mestách EÚ a aká škody im pri povodniach hrozia.

Svoje výsledky sprístupnili v štúdii publikovanej v magazíne Global Environmental Change a tento týždeň o nich reportuje aj Európska komisia. Na závery sme sa pozreli bližšie.

V článku sa dozviete:

  • ktoré európske mestá vyšli z analýzy ako najviac ohrozené,
  • čo štúdia hovorí o strednej Európe,
  • kde riziko povodní v 21. storočí klesá.

Najohrozenejšie sú centrá miest

 
 

Zostáva vám 62% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Envirofond má rekordný balík, dotácie a úvery posiela aj do vôd. Pozreli sme sa na jeho hospodárenie

Envirofond má rekordný balík, dotácie a úvery posiela aj do vôd. Pozreli sme sa na jeho hospodárenie

Obce a mestá z Envirofondu čerpajú na vodárenské projekty nenávratné dotácie aj úvery.

Voda z vodovodu má 2000-krát nižšiu uhlíkovú stopu než balená voda, ukazujú dáta vodární

Voda z vodovodu má 2000-krát nižšiu uhlíkovú stopu než balená voda, ukazujú dáta vodární

Do výpočtu uhlíkovej stopy vstupuje viacero faktorov. U jednotlivých vodární sa jej hodnota rôzni.

Nezaobídeme sa bez nadnárodných vodárenských firiem (NÁZOR)

Nezaobídeme sa bez nadnárodných vodárenských firiem (NÁZOR)

V prvom rade treba vyvrátiť tézu, že za vodu platíme viac, pokiaľ je vlastníkom vodárenskej spoločnosti zahraničný subjekt, píše Petr Havel.

X
X
X
X