Napojenosť obyvateľstva na verejnú kanalizáciu smerom na východ klesá

Rozvoj verejných kanalizácií výrazne zaostáva za rozširovaním vodovodnej siete. Na mieru zásobovanosti pitnou vodou na Slovensku sa denník Voda-portal.sk podrobnejšie pozrel v tomto článku. Ako sme však na tom s kanalizačnou sieťou?

Keďže všetky vodárenské spoločnosti ešte nezverejnili svoje výročné správy za rok 2017, primárne budeme vychádzať zo zverejňovaných dokumentov z predchádzajúceho roku.

Enviroportál poskytuje súhrnné charakteristiky pre celé Slovensko. Udáva, že v roku 2016 bolo napojených na verejnú kanalizáciu 3 603 000 obyvateľov, čo predstavuje 66,4 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska.

Napojenosť narastá veľmi pomaly

Oproti roku 2000 to predstavuje nárast o 10,1 %, čo je pomerne chvályhodné číslo, medziročný nárast je však len 1,2 %.

V roku 2016 z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 081 obcí, čo predstavuje len 37,4 % z celkového počtu obcí u nás.

Za celoslovenským priemerom zaostávajú najmä Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj. A ako sú na tom údaje jednotlivých vodárenských spoločností?

Bratislava vedie

Bratislavská vodárenská spoločnosť neposkytuje presné percento napojenosti na verejnú kanalizáciu, len na vodovody. Podľa údajov enviroportálu je však v okolí Bratislavy napojenosť takmer stopercentná, pre okresy Malacky, Pezinok a Senec je hodnota medzi 51 až 70 %.

Západoslovenská vodárenská spoločnosť vo svojej výročnej správe uvádza mieru odkanalizovania pre každý odštepný závod zvlášť. Pre OZ Dunajská Streda v roku 2016 tak toto číslo dosiahlo 73,1 %, čo je nadpriemerný výkon v porovnaní so zvyškom Slovenska. Odštepný závod Galanta je na tom ešte lepšie – miera odkanalizovania je vo výške 84,4 %.

Odštepný závod Komárno zase eviduje 20,7 % napojenosť na kanalizácie. Vodárne a kanalizácie mesta Komárna však vo svojej výročnej správe udávajú, že miera odkanalizovania dosiahla približne 79 %.

Odštepný závod Topoľčany dokonca dosahuje najvyššie percento odkanalizovania, a to konkrétne 93,8 %. Spolu s Levicami (85 %) predbehol dokonca aj OZ Nitra, kde je hodnota na 83,2 %.

Celý západ je nadpriemerný

OZ Nové Zámky stále dosahuje nadpriemerné hodnoty – úroveň odkanalizovania za rok 2016 tu dosiahla 76,5 %.

Celkovo však môžeme povedať, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť eviduje najvyššiu mieru napojenosti na kanalizácie na Slovensku (okrem samotného hlavného mesta).

Trnavská vodárenská spoločnosť neudáva počet napojených obyvateľov a ani percentuálny pomer. Podľa údajov z enviroportálu však môžeme vidieť, že najvyššia miera odkanalizovania je v samotnom okrese Trnava (71 % až 90 %).

Okresy Piešťany aj Hlohovec sú na tom približne rovnako – v roku 2016 tu bolo približne 51 až 70 percent ľudí napojených na kanalizáciu. Je to však stále nadpriemerná hodnota v rámci Slovenska.

Stredoslováci sú na tom horšie

Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť taktiež neudáva presné percento napojenosti, ale len počet obyvateľov napojených na kanalizáciu, ktorý je vo výške 410 000.

Z mapy je však vidno, že stredné Slovensko výraznejšie zaostáva za viacerými časťami krajinami. Vysokú mieru odkanalizovania dosahuje len okres Banská Bystrica, Zvolen a Žiar nad Hronom (71 až 90 %).

O niečo horšie sú na tom Detva, Brezno, Lučenec, Banská Štiavnica, Žarnovica a Prievidza (51 až 70 %). Úplne najhoršie si vedú okresy Krupina, Veľký Krtíš, Poltár a Rimavská Sobota, kde je napojenosť niekde na úrovni 31 až 50 %, čo je hlboko pod celoslovenským priemerom.

Napriek tomu, že Severoslovenské vodárne a kanalizácie každoročne zaznamenávajú nárast percenta obyvateľov napojených na kanalizáciu, tiež za slovenským priemerom značne zaostávajú. V roku 2016 tu bola miera odkanalizovania na úrovni 59 %.

Sever zaostáva

Napriek tomu, že okres Žilina dosahuje takmer 90 % napojenosť, horšie si vedú okresy Čadca (31 až 50 %) a Kysucké Nové Mesto (51 až 70 %). Okres Bytča patrí medzi najhoršie okresy v oblasti odkanalizovania (25 až 30 %).

Oravská vodárenská spoločnosť vo svojej výročnej správe za rok 2016 uvádza, že miera napojenosti na verejnú kanalizáciu dosahovala 49,5 %.

Jej investičný projekt má však za cieľ zvýšiť túto hodnotu na 63,1 %, čo sa už blíži k slovenskému priemeru. Za rok 2017 sa jej však podarilo toto číslo navýšiť len na 59,4 %.

Čo sa týka samotných okresov, najlepšie je na tom Tvrdošín, kde je miera napojenosti medzi 71 až 90 %. Nasleduje Dolný Kubín (51 % až 70 %) a Námestovo (31 % až 50 %).

Považie si vedie dobre

Považská vodárenská spoločnosť zase uvádza, že v roku 2016 bolo z celkového počtu 167 176 obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu 109 322 obyvateľov, čo predstavuje 64 % a aj približne slovenský priemer.

V tomto prípade najvyššie čísla dosahuje okres Považská Bystrica, kde je takmer 90 % napojenosť. V okrese Ilava je v priemere napojených 51 až 70 % obyvateľov a v okrese Púchov len niečo pod 50 %.

Trenčianske vodárne a kanalizácie neudávajú percento napojenosti, ale podľa údajov enviroportálu by sa mali pohybovať niekde medzi 51 až 70 %.

Liptáci dobiehajú západ

Liptovská vodárenská spoločnosť v roku 2016 odkanalizovala celkom 56 602 obyvateľov okresu, čo predstavovalo 78,1 % z celkového počtu.

Ide teda o výrazný nadpriemer v rámci Slovenska. Podobne dobre si viedla aj Vodárenská spoločnosť Ružomberok, kde je približne 80 % napojenosť.

Turčianska vodárenská spoločnosť taktiež neposkytuje informácie o počte napojených obyvateľov, ale údaje z enviroportálu poukazujú, že v okrese Martin je nadpriemerná napojenosť (71 až 90%). Okres Turčianske Teplice však výrazne zaostáva – napojenosť tu dosahuje menej ako 50 %.

Tatry aj východ tiež zaostávajú

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.