INNOGY
INISOFT
INECS

Lex Žitný ostrov prešiel parlamentom, Zemanová hovorí o ekologickom dlhu pre budúce generácie

Za zákon hlasovalo 91 poslancov. Sólymos zdôrazňuje zintenzívnenie ochrany vody v najvzácnejších oblastiach, Zemanová tvrdí, že envirorezort sa len zbavuje svojich povinností.

Lex Žitný ostrov prešiel parlamentom, Zemanová hovorí o ekologickom dlhu pre budúce generácie

Foto: Pixabay

Poslanci Národnej rady SR zahlasovali za Lex Žitný ostrov, ktorý je historicky prvým zákonom na ochranu najvzácnejších zásobární vody v chránených vodohospodárskych oblastiach.

Zákon napríklad zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky.

Legislatíva tiež zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá či skládok na nebezpečný odpad.

Zakazuje aj vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v rozsahu, ktorým môže dôjsť k narušeniu vodných pomerov v chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.

Zakázaná je aj ťažba nevyhradených nerastov – vrátane štrku - povrchovým spôsobom. Zákon podporilo 91 poslancov zo 138 prítomných. Proti zákonu hlasovalo len 19 poslancov, pričom 28 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Ministerstvo vidí len pozitíva

Envirorezort zároveň vyzdvihuje ďalšie potenciálne pozitíva nového zákona. Jeho prijatím by malo dôjsť k zvýšeniu informovanosti verejnosti, keďže obce majú povinnosť informovať v prípade, že kvalita pitnej vody predstavuje riziko.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú zase povinné poskytovať informácie o prekročení stanovených limitov vo vodách, pričom MŽP SR musí každý rok zverejniť komplexnú správu o kvalite vôd na Žitnom ostrove.

Foto: MŽP SR

„Veľkým plusom zákona je, že na jednom mieste stanovuje jasné pravidlá, čo vo vodohospodárskych oblastiach možno a čo nemožno robiť. Nepochybujem, že zjednotenie platnej legislatívy, zefektívnenie kontrol a sprísnenie sankcií sa pozitívne odrazí na kvalite ochrany našej vody,“ skonštatoval minister životného prostredia László Sólymos.

Na Slovensku je v súčasnosti 10 chránených vodohospodárskych oblastí. Ide o spomínaný Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľkú Fatru, západnú a východnú časť Nízkych Tatier, Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránsku planinu, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.

Na všetky tieto chránené vodohospodárske oblasti sa budú vzťahovať všetky ustanovenia, podmienky aj možné sankcie nového zákona.

SaS poukazuje na právny chaos

Legislatíva tak prešla parlamentom v čase, kedy strana Sloboda a Solidarita vyjadrila opätovné znepokojenie ohľadom jej možných negatívnych dôsledkov.

Podľa poslankyne Anny Zemanovej bude totiž nový zákon nahrávať len špekulantom, keďže jeho právna vágnosť spôsobí jednoduchšie pohybovanie sa na hrane zákona. Ako príklad uviedla nezákonnú ťažbu štrkopiesku pri výstavbe diaľničného obchvatu D4R7.

Ide o ťažbu takzvaným dominovým kazetovým spôsobom, kedy stavebník či investor vyťaží na hrane zákona plochu do piatich hektárov, keďže takáto plocha si nevyžaduje zatiaľ posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Zemanová však zdôrazňuje, že takáto ťažba si ale vyžaduje ďalšie postupy, akými sú povolenie miestnych samospráv a taktiež povolenie na samotnú ťažbu. Tieto povolenia však neexistujú, no aj napriek tomu ťažba naďalej prebieha.

Zemanová vystúpila s plamenným prejavom

Jej kritike sa zákon nevyhol ani počas poslednej parlamentnej schôdze. Vo svojom vystúpení v rozprave uviedla, že návrh zákona je úplne zbytočný.

„Máme tu návrh zákona, ktorý má vysoké ambície, a to ambíciu chrániť najväčšie vodohospodárske zásoby podzemnej pitnej vody na Žitnom ostrove. Pán minister predkladá návrh zákona, ktorý papierovo má túto ambíciu. Žiaľ, hrozí práve opak. A domnievam sa, že toto divadlo, ktoré tu dnes máme s týmto zákonom, je divadlom na prekrytie škandálov, ktoré sa dejú na Žitnom ostrove už niekoľko mesiacov, kde rezort životného prostredia absolútne fatálne zlyháva spoločne aj so štátnou vodnou správou v gescii ministerstva vnútra,“ skritizovala envirorezort aj ministerstvo vnútra Zemanová.

Podľa nej o pravdivosti tohto tvrdenia svedčia zistenia polície, korupčných škandálov a toho, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresné úrady a samotný zelený rezort v danom území nekoná, a to aj napriek tomu, že má plnú kompetenciu v súčasných zákonoch konať a chrániť Žitný ostrov.

„Pán minister, váš návrh zákona opomína túto skutočnosť a kategorizuje chránené vodohospodárske oblasti len do oblasti ochrany kvantity. To je, samozrejme, taktiež dôležité, ale my musíme chrániť aj kvalitu a hlavne v lokalitách, kde tá kvalita dosahuje úroveň kvality pitnej vody, to znamená bez ďalších významných výdavkov na jej prečisťovanie,“ obracia sa k Sólymosovi tímlíderka pre životné prostredie strany SaS.

Envirorezort sa zbavuje povinností

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Vedci objavili spôsob premeny odpadovej vody na zelenú energiu

Vedci objavili spôsob premeny odpadovej vody na zelenú energiu

Takzvané purpurové baktérie dokážu zachytiť nebezpečný oxid uhličitý a vytvoriť vodíkový plyn, ktorý slúži na produkciu elektrickej energie.

Nový systém čistenia vody by mohol byť založený na plazme

Nový systém čistenia vody by mohol byť založený na plazme

Plazmové generátory nie sú ničím novým, no vedci z Alabamy teraz zostrojili taký, pomocou ktorého by sa dala voda čistiť lacnejšie a efektívnejšie.

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 300-tisíc eur

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 300-tisíc eur

Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní, ktoré dalo ministerstvo životného prostredia do MPK. Vláda celkovo uvoľnila viac ako milión eur na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce.