Návrh zákona o chránených vodohospodárskych oblastiach sa dostal do MPK

Návrh zákona (stiahnuť si ho môžete nižšie), ktorý má riešiť ochranu najvzácnejších vodohospodárskych oblastí, sa dostal do medzirezortného pripomienkového konania.

Zákon upravuje monitoring a celkové pravidlá pre desať chránených vodohospodárskych oblastí na Slovensku.

Okrem medializovaného Žitného ostrova sa tak nová legislatíva bude dotýkať aj Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, západnej a východnej časti Nízkych Tatier, horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránskej planiny, horného povodia rieky Hnilec, Plešivskej planiny a Horného vrchu v Slovenskom krase a Vihorlatu.

Obmedzenia činností

V takýchto oblastiach sa podľa návrhu zákona zakazuje stavať alebo rozširovať priemyselné zdroje, ktoré pracujú so znečisťujúcim látkami (tieto látky sú uvedené v prílohe vodného zákona) s výnimkou rozširovania a prestavby priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd. Ide teda o látky ako kyanidy, kovy či arzén.

Zákaz platí aj pre priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody s obsahom prioritných nebezpečných látok. V tomto prípade ide napríklad o antracén, kadmium, ortuť, ale aj ďalšie zlúčeniny.

Ďalej sa zakazuje stavať a rozširovať ropovody a sklady ropných látok s kapacitou väčšou ako 1 000 m³. Pre Žitný ostrov existuje výnimka – celková kapacita nemôže prekročiť 200 m³ a kapacita jednotlivých nádrží 50 m³.

Zákaz sa vzťahuje aj na veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky, veľkokapacitné farmy, rekreačné stavby bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd, ale aj stavby, ktoré si vyžadujú aplikáciu znečisťujúcich látok a špeciálne ošetrovanie porastov takýmito látkami. V neposlednom rade sa zákaz týka aj golfových ihrísk.

Zakazuje sa tiež vykonávať leteckú aplikáciu hnojív, chemických prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov. Ďalej sa nesme vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery.

Okrem toho sa zakazuje ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m³ na jednom mieste, ale aj nevyhradené nerasty podľa banského zákona, ukladať rádioaktívny odpad a budovať skládky na nebezpečný odpad.

Podľa návrhu zákona tiež treba pri pasení hospodárskych zvierat dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd.

Opatrenia na ochranu vôd

Na ochranu vôd je nevyhnutné zabrániť vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody, vypúšťaniu odpadových vôd zo žúmp do povrchových vôd a presakovaniu ich obsahu do podzemných vôd.

Ak sa zistí vzostupný trend koncentrácie takýchto látok, je potrebné zamedziť ich šíreniu a postupne znižovať toto znečistenie. Dôležité je tiež viesť evidenciu o používaných hnojivách a prípravkoch.

„Nová výstavba nehnuteľností produkujúcich odpadové vody v aglomerácii musí byť podmienená výstavbou technickej infraštruktúry, ktorou sa zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd prioritne prostredníctvom verejných kanalizácií,“ uvádza sa v zákone.

Okrem toho každý, kto zistí v takejto oblasti ohrozenie povrchových alebo podzemných vôd, je povinný bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 koordinačného strediska integrovaného záchranného systému.

Inšpekcia následne informuje o prijatom hlásení orgán štátnej vodnej správy, príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, dotknutú obec a vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja, ak zistená skutočnosť môže ovplyvniť zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.

Monitorovanie vôd

Na monitorovanie vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti sa primerane vzťahujú osobitné predpisy, a teda ustanovenia vodného zákona a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Monitorovanie vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti vykonáva osoba poverená ministerstvom životného prostredia. Monitorovanie kvality vôd, ktoré sú v chránenej vodohospodárskej oblasti používané na zásobovanie pitnou vodou, vykonáva dodávateľ pitnej vody.

Informovanie verejnosti

MŽP SR každoročne do 15. júla nasledujúceho roka zverejní správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov za predchádzajúci rok na svojom webovom sídle.

Túto správu vypracuje poverená osoba, ktorá v prípade zistenia prekročenia limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových a podzemných vôd bezodkladne informuje ministerstvo životného prostredia a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

ÚVZ SR posúdi závažnosť informácie a rozhodne o spôsobe jej zverejnenia dotknutým obciam a informácie sprístupní aj na svojej webovej stránke.

„Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitných predpisov alebo rozhodnutí vydaných na ich základe povinná merať množstvo určeného druhu vypúšťanej znečisťujúcej látky do vôd alebo sledovať iný vplyv ňou prevádzkovaného zariadenia na kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti, je povinná zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom mieste,“ uvádza sa v materiáli.

Tento krok by mala učiniť pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom mala takúto povinnosť, a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom meranie vykonávala.

ÚVZ SR spolu s regionálnymi úradmi poskytujú na svojich webových stránkach aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov povrchových a podzemných vôd, ak predstavujú pre obyvateľov riziko ohrozenia zdravia.

Súčasťou informácie sú aj odporúčania na ochranu zdravia pre obyvateľov, ktorým zásobovanie nezabezpečuje dodávateľ pitnej vody.

Obec naopak musí sprístupniť informácie obyvateľom, ak kvalita vody, ktorú používajú na zásobovanie pitnou vodou, predstavuje riziko ohrozenia zdravia.

Povinnosť neodkladne informovať verejnosť však má aj fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá spôsobila vážne ohrozenie alebo zhoršenie kvality povrchových a podzemných vôd.

MŽP SR

Hlavné kompetencie ministerstva sú:

• spolupráca s ministerstvom zdravotníctva, agrorezortom, orgánmi štátnej správy, obcami a ďalšími subjektmi pri zabezpečovaní efektívnej ochrany vôd a zdravia obyvateľstva a koordinácia ich činnosti,
• prostredníctvom poverenej osoby zabezpečuje monitorovanie vôd a hodnotenie ich kvality,
• každoročne zverejňuje informácie na svojom webe o kvalite vôd na Žitnom ostrove.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.