Envirorezort: Lex Žitný ostrov len mierne negatívne ovplyvní podnikateľské prostredie v CHVO

Lex Žitný ostrov je tohtoročnou najdôležitejšou legislatívou v oblasti vodného hospodárstva. Ide o prvý zákon na ochranu najvzácnejších zásobární vody.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní viaceré subjekty uviedli niekoľko zásadných návrhov, ktoré by mohli zákon vylepšiť.

Ako sme už uviedli, do tohto procesu sa zapojila aj Republiková únia zamestnávateľov. Napriek tomu, že viaceré pripomienky z jej strany boli akceptované, zväz predložil aj niekoľko konkrétnych návrhov, s ktorými envirorezort nesúhlasil.

A čo poľnohospodári

V prvom rade išlo o posunutie účinnosti zákona na rok 2020. RÚZ argumentovala tým, že je potrebné vykonať ešte dôkladnejšiu analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Zdôrazňovala predovšetkým konkrétne účinky na poľnohospodársku činnosť. Podľa jej slov nový zákon výrazne ovplyvní podnikateľské prostredie v CHVO.

Bez toho, aby envirorezort vykonal takúto analýzu vplyvov, je potom takmer nemožné odhadnúť viaceré zmeny, ktoré nová legislatíva spustí.

RÚZ poukazovala najmä na vplyv na plodinovú skladbu, výber či dostupnosť vhodných prípravkov, zmeny agrotechniky, ale aj na samotnú zamestnanosť.

Potrebná je prepracovanejšia analýza

Ďalšou spornou oblasťou bola podľa Republikovej únie zamestnávateľov skutočnosť, že zákon nerieši odškodnenie za prípadné obmedzenia hospodárskej činnosti farmárov.

Ide predovšetkým o tie prípady, kedy budú musieť pre nedostupnosť riešení na ochranu rastlín zmeniť, obmedziť či zastaviť svoju činnosť.

Okrem toho RÚZ v MPK poukazovala na nedostatočnú analýzu vplyvov legislatívy na štátny rozpočet. Zdôraznila predovšetkým zvýšenú administratívnu činnosť, prípravu podkladov na správy či rozšírený monitoring podzemných a povrchových vôd.

V zozname všetkých pripomienok, ktoré boli vznesené v rámci MPK, sú však tieto návrhy RÚZ označené ako neakceptované.

Denník Voda-portal.sk sa preto obrátil priamo na Republikovú úniu zamestnávateľov, aby spresnila svoje najzásadnejšie požiadavky a uviedla, čo považuje v oblasti vplyvov ja podnikateľské prostredie za najzávažnejší bod. Doposiaľ však na naše otázky nereagovala.

Podľa MŽP SR analýza nie je potrebná

Envirorezort to však vidí takto. „Ministerstvo životného prostredia uplatňuje v rámci prijímania legislatívy princípy politiky otvorených dverí a je otvorené konštruktívnym a vecným návrhom. Republiková únia zamestnávateľov uplatnila v rámci MPK k návrhu zákona o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd celkovo 14 pripomienok, z toho 12 zásadných a 2 obyčajné,“ uviedol pre Voda-portal.sk hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák.

„Po vysvetlení ministerstvo akceptovalo 9 pripomienok, jednu pripomienku RUZ vzala späť, na jednej pripomienke RUZ netrvala. Na rozporovom konaní sa podrobne vysvetlil prístup tvorby návrhu zákona,“ dodáva Ferenčák.

Čo sa týka nutnosti vypracovať komplexnejšiu analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, envirorezort argumentuje prebratím ustanovení zo staršej legislatívy.

Ministerstvo zdôrazňuje, že cieľom novej legislatívy je zachovať terajší režim ochrany vôd v CHVO, a tam kde to bude potrebné aj sprísnenie ochrany, práve z dôvodu ochrany vôd pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Keďže väčšina povinností a obmedzení z tohto návrhu zákona je prevzatá z terajšej platnej právnej úpravy, envirorezort nepredpokladá žiadne nové negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie v súvislosti s prebratými ustanoveniami. 

Vplyvy budú len mierne negatívne

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.