Environmentálna kriminalita nás ročne stojí milióny. Štát prišiel so stratégiou

Environmentálna kriminalita v súčasnosti predstavuje jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich bezpečnostných problémov. Podľa odhadov Interpolu a Programu Organizácie spojených národov pre životné prostredie predstavuje ročná suma tejto protiprávnej činnosti 91 až 258 miliárd dolárov.

Aj z tohto dôvodu sa Slovensko rozhodlo zamerať na podobné aktivity. Ministerstvo vnútra nedávno dalo do MPK takzvaný Akčný plán boja proti environmentálnej kriminalite na roky 2020-2025, ktorého cieľom je zefektívniť boj proti environmentálnej kriminalite legislatívnymi zmenami príslušných právnych predpisov a materiálnym a personálnym posilnením príslušných štátnych orgánov a organizácií.

Posvietiť si chce aj na zvýšenie verejného povedomia, efektívnejšiu medzirezortnú spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni a posilnenie medzinárodnej spolupráce. Pripomienkovať je možné do 21. januára. Odkaz na celý dokument je pre predplatiteľov uvedený na konci článku.

Podpora aj z Únie

Ministerstvo pripomína, že presnú výšku výdavkov na realizáciu úloh nie je možné kvantifikovať, keďže závisia od mnohých premenných, ktoré v súčasnosti nie sú známe. Výdavky však budú zabezpečené v rámci pridelených limitov. 

Zároveň však zdôrazňuje, že prípadné náklady spojené so zabezpečením materiálno-technického vybavenia budú hradené z fondov Európskej únie.

Ide napríklad o Fond pre vnútornú bezpečnosť, kde v rámci prípravy pre programové obdobie 2021 až 2027 boli navrhnuté dva projekty týkajúce sa environmentálnej kriminality.

 „Vyššia pravdepodobnosť odhalenia a usvedčenia páchateľov tejto trestnej činnosti bude mať za následok zníženie motivácie k trestnej činnosti a s tým spojenou nižšou škodou na životnom prostredí,“ uvádza sa v dokumente.

Environmentálna kriminalita nás stojí milióny

Škoda, ktorá bola spôsobená na jednotlivých zložkách životného prostredia v roku 2018, predstavovala takmer 8,3 milióna eur. Zefektívnením boja s environmentálnou trestnou činnosťou je podľa rezortu vnútra možné očakávať jej postupné zníženie. 

Ministerstvo dodáva, že akčný plán bude mať pozitívne vplyvy na podnikateľské subjekty, ktoré pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia, a to najmä vo sfére odpadového hospodárstva.

„Nedostatočná pozornosť venovaná boju proti environmentálnej kriminalite v posledných desaťročiach mala za následok vznik množstva subjektov, ktoré vykonávali podnikateľskú činnosť v oblasti ochrany životného prostredia v rozpore so zákonom, čím vytvárali negatívny tlak na podnikateľské subjekty legálne pôsobiace v oblasti životného prostredia,“ zdôrazňuje ministerstvo vnútra.

Takto pôsobiace spoločnosti dokázali elimináciou nákladov spojených so zákonnými požiadavkami poskytovať svoje služby a tovary za nižšie ceny, čím vytvárali situáciu nerovného konkurenčného boja s podnikateľskými subjektmi, ktoré pôsobili v súlade so zákonom.

Podľa rezortu vnútra len rozsah protiprávnej činnosti pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi dosiahol v roku 2018 sumu 936-tisíc eur.

“V prípade, že by táto trestná činnosť bola eliminovaná, finančné prostriedky v tejto výške by tvorili tržby podnikateľských subjektov, ktoré by z nich odvádzali dane, poplatky do Environmentálneho fondu, hradili mzdy zamestnancov,” uvádza sa v správe.

Boj proti pesticídom ako jeden z pilierov ochrany vôd?

Dokument sa zameriava aj na oblasti, ktoré by potenciálne mohli zasiahnuť aj oblasť vodného hospodárstva. Členské štáty by mali napríklad zvážiť vypracovanie ucelenej stratégie na boj proti pesticídom.

Slovensko by tiež malo pokračovať v príprave a finalizácii strategických dokumentov určených na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, pričom by sa okrem iného malo prostredníctvom analýz rizika zamerať na environmentálne problémy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.