Dusičnany, pesticídy aj arzén. Čo odhalil monitoring kvality vôd na Žitnom ostrove?

V roku 2018 prijala Národná rada SR zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, predmetom ktorého bolo ustanovenie chránených oblastí prirodzenej akumulácie vôd.

Stanovuje činnosti, ktoré sú na danom území zakázané, ako aj opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

Zo zákona tak vyplýva pre MŽP SR povinnosť informovať každoročne k 15. júlu verejnosť o kvalite vôd v jednotlivých chránených vodohospodárskych oblastiach za predchádzajúci kalendárny rok.

„Výsledky monitoringu sú významným príspevkom pre formulovanie programu opatrení pripravovanej aktualizácie Vodného plánu Slovenska,“ konštatuje envirorezort.

Denník Voda-portal.sk si posvietil na to, aké výsledky priniesol monitoring podzemných vôd v CHVO Žitný ostrov, teda v najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe, ktorá je však ohrozovaná viacerými zdrojmi znečistenia (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).

Žitný ostrov najviac ohrozuje poľnohospodárstvo

Do hodnotenia kvality podzemných vôd v jednotlivých CHVO vstupovali údaje z viacerých čiastkových monitorovacích programov.

Išlo o monitorovanie chemického stavu a kvality podzemnej vody, ako aj monitoring citlivých oblastí z hľadiska smernice o ochrane podzemných vôd pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva, ako aj ovplyvnených oblastí z hľadiska pesticídov. Ďalej to bolo monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách.

Hodnotenie kvality povrchových a podzemných vôd bolo vykonávané pre fyzikálno-chemické a chemické ukazovatele.

Foto: Pixabay

Najväčším potenciálnym zdrojom znečistenia v CHVO Žitný ostrov je práve poľnohospodárska činnosť.

Od roku 1990 do roku 2018 pritom došlo na jej území k extenzifikácii využívania krajiny na 10,13 % a intenzifikácii na 5,61 %. Tento pomer je spôsobený najmä výstavbou VD Gabčíkovo.

Najviac zaťažený je okres Dunajská Streda

Súhrnný počet potenciálnych bodov znečistenia predstavuje 46, pričom najviac ich je v okrese Dunajská Streda (22), za ktorým nasleduje okres Bratislava (12).

V okrese Senec je identifikovaných sedem potenciálnych bodov znečistenia a v okrese Galanta päť. V kategórii A, teda pravdepodobných environmentálnych záťaží, je až 37 zdrojov znečistenia. Najviac (21) je ich práve v okrese Dunajská Streda.

V najväčšom počte prípadov ide o skládku komunálneho odpadu, objavili sa aj priemyselné bodové zdroje ako Slovnaft či Duslo.

V jednom prípade je ako potenciálny komunálny bodový zdroj identifikovaná Bratislavská vodárenská spoločnosť.

Nadlimitné koncentrácie mangánu aj železa

Na území CHVO Žitný ostrov je spolu 131 monitorovacích miest so sledovaním kvality podzemných vôd. Keďže sa tu nenachádzajú vodárenské toky alebo nádrže, do správy nevstupovali výsledky monitorovania kvality povrchových vôd.

Z výsledkov monitorovania tejto oblasti v roku 2019 boli v podzemnej vode najčastejšie zistené nadlimitné koncentrácie železa a mangánu zo skupiny základných fyzikálno-chemických ukazovateľov.

„Zvýšené obsahy železa poukazujú na nepriaznivé kyslíkové pomery v podzemných vodách a sú často doprevádzané aj zvýšenými koncentráciami mangánu, ktorý má podobné geochemické vlastnosti,“ uvádza sa v správe s tým, že v takýchto koncentráciách sú však zdravotne nezávadné.

Dusičnany aj pesticídy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.