Do júna napáchali povodne škody za takmer 1,7 milióna eur

V prvom polroku 2020 napáchali povodne výrazné škody, v najväčšej miere na majetku štátu. Vyplýva to zo „Správy o priebehu a následkoch povodní na území SR v období od januára do konca júna 2020“, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR dalo do medzirezortného pripomienkového konania (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).

Predkladaná správa vychádzala z podkladov, ktoré zostavili rezortné organizácie,
a to Slovenský vodohospodársky podnik, Slovenský hydrometeorologický ústav, okresné úrady v sídlach krajov a ministerstvá.

Vážne nedostatky v protipovodňovej ochrane

V oblastiach zasiahnutých povodňami bolo pritom opäť zistených viacero nedostatkov. Išlo napríklad o nedodržiavanie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o vodách, podľa ktorého je vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, aby zachoval vhodné podmienky na výskyt vôd, ale zároveň aj napomáhal zlepšovaniu vodných pomerov.

Podľa zákona o vodách je takisto povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Tieto ustanovenia neboli vždy plne dodržané.

Ďalším, a každoročne sa opakujúcim problémom, bola nepostačujúca údržba vodných tokov, horských bystrín (v úsekoch s umiestneným potrubím) a brehových porastov ich správcami.

Komplikácie spôsobovali aj poruchy špeciálnej techniky a zariadení na čerpacích staniciach. Častým problémom bolo aj narušenie koruny ochrannej hrádze toku vplyvom začínajúceho zosuvu zo vzdušnej strany ochrannej hrádze.

Pravidelné komplikácie spôsobuje aj nepostačujúca, znefunkčnená či chýbajúca sieť rigolov, priekop, priepustov a dažďovej kanalizácie na odvádzanie vôd z povrchového odtoku.

Envirorezort dáva odporúčania

Ministerstvo preto odporúča pri lesohospodárskej a poľnohospodárskej činnosti realizovať opatrenia na zamedzenie eróznej činnosti, urýchlenia povrchového odtoku a odplavovania humóznej vrstvy.

Vhodnou metódou pri takejto činnosti je obsiať problematické úseky poľnohospodárskej pôdy husto siatymi obilninami alebo krmovinami, vykonávať orbu po vrstevniciach, obnovovať medze, realizovať vodozádržné opatrenia, vysádzať vhodné pôvodné druhy drevín s melioračnou funkciou či zriaďovať lesy s funkciou ochrany pôdy alebo vodoochrannou funkciou.

Envirorezort tiež odporúča zabezpečiť pre plynulý odtok prečistenie cestných priekop, priepustov a odvodňovacích kanálov, a to najmä v intravilánoch obcí, ako aj zabezpečiť prietočnosť korýt vodných tokov ich pravidelnou údržbou.

Dôležitým krokom je podľa MŽP SR aj dôsledné vykonávanie povodňových prehliadok vodných tokov a vodných stavieb, ktoré boli zasiahnuté povodňou.

Kľúčové je takisto vykonávať kontrolu plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti ochrany pred povodňami.

Ministerstvo zároveň pripomína, že medzi ďalšie opatrenia, ktoré síce neboli identifikované v podkladoch okresných úradov v sídle krajov, avšak platia vo všeobecností, patrí napríklad  identifikovanie a realizovanie preventívnych prírode blízkych protipovodňových opatrení.

Rezort kladie dôraz na podporu prirodzeného tlmivého rozliatia povodní v nive a spomaľovanie ich postupu, ochranu a obnovu inundačných území, sprietočňovanie riečnych ramien či odstraňovanie povodňových prekážok.

Rovnako dôležité je tiež zabezpečiť odstránenie nelegálnych stavieb či skládok odpadu z korýt tokov, pobrežných pozemkov alebo inundácií, ktoré bránia odtoku vody alebo tvoria prekážky v korytách.

Ktoré oblasti boli najviac zasiahnuté povodňami?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.