Eversheds Sutherland
INNOGY
INISOFT

Čerpáme priveľa podzemnej vody. Nadmerná spotreba má devastujúci účinok na rieky

Vedecká štúdia tvrdí, že už v pätine svetových riek došlo k výraznému zlomu a množstvo odoberanej vody je väčšie, než je ich prietok.

Čerpáme priveľa podzemnej vody. Nadmerná spotreba má devastujúci účinok na rieky

Foto: Wikimedia Commons

V podzemných vodonosných vrstvách je s výnimkou ľadovcov ukrytej viac sladkej vody, ako v akomkoľvek inom zdroji. Podzemná voda zohráva rozhodujúcu úlohu pre rieky na celom svete a udržuje ich v chode, aj keď sú ich hladiny nízke.

Avšak ľudstvo v posledných desaťročiach čerpá z podzemných zdrojov bilióny litrov tejto životodarnej tekutiny. Podľa nedávneho výskumu uverejnenom v časopise Nature je výsledkom pomalé vysušovanie tisícov riečnych ekosystémov na celom svete. 

Autori štúdie, na ktorú upozornil National Geographic tvrdia, že v 15 až 21 % povodí, v ktorých dochádza k ťažbe podzemných vôd je prekročený kritický bod. Do roku 2050 by sa tento počet mohol prudko zvýšiť na 40 až 79 %.

Konferencia vodohospodárov

„To znamená, že stovky riek a potokov na celom svete by boli tak ohrozené vodným stresom, že ich flóra a fauna by dosiahla nebezpečný bod“, povedala pre portál National Geographic Inge de Graafová, hlavná autorka štúdie a hydrologička pôsobiaca na Freiburskej univerzite.

„Tento ekologický efekt môžeme skutočne považovať za časovanú bombu. Ak teraz čerpáme podzemnú vodu, dopady sa prejavia až o 10 rokov neskôr, prípadne ešte dlhšie. To, čo robíme teraz, ovplyvní naše životné prostredie na mnoho ďalších rokov,“ dodala de Graafová.

Posledná neregulovaná rieka na juhozápade USA je San Pedro v juhozápadnej Arizone. Svojho času oplývala životom – na jej brehoch žilo množstvo vtáctva a v tôňach sa to hemžilo vzácnymi druhmi rýb.

Mokrade na rieke San Pedro v Arizone. Foto: Flickr

Ale v 40. rokoch 20. storočia sa v neďalekej oblasti začali objavovať studne, ktoré vyčerpávali čistú studenú vodu z podzemných ložísk v tejto oblasti .

Ukázalo sa, že veľká časť vody, ktorá pretekala riekou, nepochádzala z dažďa a horských tokov, ale z týchto podzemných zdrojov. Čím viac vody sa odčerpávalo z vodonosných vrstiev, tým menej jej prúdilo do rieky – čo postihlo všetky mokrade, topoľové porasty, faunu a tečúcu vodu v San Pedro.

Podzemná voda je v mnohých ohľadoch skrytým základom moderného života. Celosvetovo je zavlažovanej vodou z podzemných zdrojov asi 40 percent potravy, ktorú dopestujeme .

Avšak mnohým zásobárňam, z ktorých sa táto voda extrahuje trvalo naplnenie vodonosných vrstiev stovky alebo dokonca desiatky tisíc rokov. Voda do nich prenikala cez trhliny v zemi pred 20 000 rokmi, keď ešte New York pokrýval kontinentálny ľadovec.

Množstvo tejto vody je odčerpávanej oveľa rýchlejšie, ako je možné ju doplniť . To má obrovské potenciálne následky pre ľudí, ktorí chcú piť vodu a pestovať plodiny v oblastiach s nedostatkom dažďa.

Avšak ešte skôr, ako sa tieto následky objavia, účinky sa prejavia na riekach, potokoch a biotopoch v ich okolí.

Predstavte si vodonosnú vrstvu ako vaňu plnú vody a piesku. Potom si predstavte, že by ste prstom mierne prešli po povrchu piesku a vytvorili malú stopu. Táto malá brázda sa naplní vodou, ktorá presakuje cez piesok do „prameňa“. Ak odčerpáte z vane iba trochu vody, tento "vodný tok" vyschne, aj keď vo vani zostáva ešte veľa vody. Avšak pokiaľ ide o zdravie rieky, zničili ste ho,“ vysvetľuje expertka na sladkú vodu Eloise Kendyová z organizácie Nature Conservancy.

Náčrt príkladu zásobárne podzemnej vody. Foto: Wikimedia Commons

V novom výskume sa tím zaoberal globálnym prieskumom toho, kde sa už podzemná voda odvádza takou rýchlosťou, že spôsobuje klesajúcu hladinu vody v riekach a tokoch do tej miery, že prekračujú kritický environmentálny bod.

Kritickým je myslený stav, keď hladina vody klesne v období sucha na menej ako 90% priemerného prietoku. V tomto čase je tok rieky najviac závislý na podzemnej vode.

Prekročenie tohto limitu na viac ako tri mesiace v roku najmenej dva po sebe nasledujúce roky ohrozuje flóru a faunu sladkovodných systémov. Sladkovodné druhy závislé od zdravých riek a potokov pritom patria medzi najohrozenejšie na svete.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. miroslav@i-energy.sk04.11.2019 (11:37)
    Ľudia nečerpajú veľa vody, ale územia sa príliš odvodňujú. Všade su ukladané kanalizácie na dažďové vody, ktoré miesto vsakovania či zachytenia odvádzame o to do regulovaných riek, kde rýchlo odtečú. Tak veľkú časť územia vysušujeme a nie je dostatok vody na tvorbu podzemných vôd. Druhý problém je otepľovanie, keď postupne schne pôda vďaka teplu je dosť možné že sa mení geologická štruktúra Zeme a vody sa dostávajú do hlbších štruktúr. Podobný efekt sa udial v Australii...

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Je zložkový pohľad na odpad, teda pozeranie sa naň len optikou vodného zákona alebo len optikou zákona o odpadoch, dlhodobo udržateľný?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Susedné Česko chytá posilnenie ochrany vody prostredníctvom ústavného zákona. Odborníci z UK v Prahe analyzovali, z ktorých krajín si Česko môže brať príklad. Ich pozornosti neuniklo ani Slovensko.

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Z novej štúdie vyplýva, že recyklácia vody extrahovanej pri ťažbe ropy a zemného plynu na zalievanie plodín spôsobuje oslabenie ich imunitného systému a zvýšenú náchylnosť na rôzne patogény.