Macro Components
INNOGY
INECS

Každoročné problémy so sinicami sa stupňujú po celom svete

Vedci dokončili prvý dlhodobý globálny prieskum desiatok sladkovodných jazier. V posledných troch desaťročiach sa vo viacerých z nich pravidelne premnožuje vodný kvet s potenciálne škodlivými účinkami.

Globálne otepľovanie spôsobuje každoročné problémy so sinicami po celom svete

Foto: NASA Earth Observatory

Premnožené, nekontrolovateľne rastúce riasy, ktoré produkujú toxické látky sú známe najmä svojim škodlivým vplyvom na ľudí v letnom období kúpania.

Môžu vyvolávať alergické reakcie, ako sú dýchacie ťažkosti, kožné vyrážky a zápaly očných spojiviek. Poškodiť však môžu i ryby, kôrovce, morské cicavce a vtáky.

Tieto riasy sa vo väčšom množstve objavujú z rôznych dôvodov. Ich premnoženie môže zapríčiniť napríklad aj sopečná erupcia, ako tomu bolo po výbuchu sopky Kilauea, či celková zmena podnebia.

Na zozname príčin nechýbajú ani ľudské činnosti, ako je poľnohospodárstvo, rozvoj miest a produkcia skleníkových plynov.

Vodný kvet sú mikroskopické organizmy – tzv. cyanobaktérie (či sinice), v ktorých prebieha fotosyntéza. Žijú v sladkých, morských aj brakických vodách, dokonca i v pôde a vlhkom dreve.

Sinice patria medzi najstaršie (fosílne nálezy stromatolitov spred 3,5 miliardy rokov) a najrozšírenejšie organizmy na Zemi. Čo sa rozličnosti osídlených prostredí týka, vyskytujú sa na naozaj všade.

Premnoženie cyanobaktérií vie dosiahnuť obrovských rozmerov. Minuloročný „červený príliv“ zasiahol aj San Diego v Kalifornii. Foto: Wikipedia

Ako jediné fototrofné organizmy sú schopné žiť v prostredí teplejšom, ako je 45 °C. Osídľujú aj horúce termálne pramene, kde tvoria nápadné svetlozelené, tmavozelené, niekedy modrasté až ružovkasté povlaky. Niektoré druhy znesú teplotu vody až 73 °C.

Naopak, iné sinice dokážu osídliť povrchové vrstvy snehu a ľadu. Pri hromadnom rozmnožení dokážu zriedkavo sfarbiť sneh na modro, čím vytvoria tzv. “modrý sneh“.

Fytoplanktón tvorí základ vodného potravinového reťazca a preto sám o sebe nie je zlý. Ak sa však vodný kvet príliš zintenzívni, alebo keď sa premnožia typy fytoplanktónu tvoriace toxíny, škodí ľuďom aj ekosystémom,“ uviedla Anna Michalaková, ekologička z Carnegieho vedeckej inštitúcie pre stránku IFL Science.

Konferencia vodohospodárov

V roku 2018 spôsobil pretrvávajúci “červený príliv“ na Floride smrť morských cicavcov a desiatok morských korytnačiek.

Počas leta 2019 sa v iných častiach USA vyskytli mnohé úmrtia psov v dôsledku vystavenia toxickým sladkovodným riasam, informoval portál Bloomberg Enviroment.

Niektoré psy sa s obľubou vrhajú do vody. Pokiaľ sa v nej vyskytujú toxíny produkované sinicami, vystavujú sa potenciálnemu riziku otravy. Foto: Wikipedia

Kvitnúce riasy môžu mať škodlivé účinky na pitnú vodu, poľnohospodárstvo, rybolov, rekreáciu a cestovný ruch. Až doteraz nebolo jasné, či sa tento problém v globálnom meradle zhoršuje.

Vedci preto analyzovali 30 rokov údajov z NASA a satelitu Americkej geologickej spoločnosti Landsat 5, ktorý monitoroval povrch planéty v rokoch 1984 až 2013 v rozlíšení na 30 metrov. 

Vedci pri spracovaní viac ako 72 miliárd údajových bodov spolupracovali aj so službou Google Earth Engine. Svoju prácu publikovali v časopise Nature.


Na základe tohto dlhodobého prieskumu zistili, že sinice sa rozširujú a vyskytujú sa intenzívnejšie v 71 veľkých jazerách v 33 krajinách po celom svete.

Počas letného obdobia, ktoré pochopiteľne koreluje s najvyšším výskytom siníc vedci zistili, že ich množenie zintenzívnelo vo viac ako dvoch tretinách jazier a znížilo sa iba v šiestich.

Stále však zostáva nejasná presná príčina. Neexistuje totiž konzistentný vzorec medzi jazerami so zhoršujúcim sa výskytom siníc, aj keď vedci započítali faktory, ako je používanie hnojív, zrážky alebo teplota.

Zdroj: Wikimedia Commons

V priebehu 30-ročného obdobia sa situácia zlepšila iba v jazerách, kde bolo zaznamenané najmenšie oteplenie. To viedlo vedcov k presvedčeniu, že zmena podnebia pravdepodobne znemožní regeneráciu postihnutých jazier.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Je zložkový pohľad na odpad, teda pozeranie sa naň len optikou vodného zákona alebo len optikou zákona o odpadoch, dlhodobo udržateľný?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Susedné Česko chytá posilnenie ochrany vody prostredníctvom ústavného zákona. Odborníci z UK v Prahe analyzovali, z ktorých krajín si Česko môže brať príklad. Ich pozornosti neuniklo ani Slovensko.

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Z novej štúdie vyplýva, že recyklácia vody extrahovanej pri ťažbe ropy a zemného plynu na zalievanie plodín spôsobuje oslabenie ich imunitného systému a zvýšenú náchylnosť na rôzne patogény.