Zatiaľ čo v minulosti banské vody bývali považované za odpadové, dnes sa stále častejšie vnímajú ako alternatívny zdroj surovín, píše Adriána Čikotová z Technickej univerzity v Košiciach.
Ťažba nerastných surovín zohrávala v našej histórii kľúčovú úlohu. Čo však často zostáva nepovšimnuté, je komplexný systém vzájomne prepojených vodných tokov, ktoré sa nachádzajú pod zemou v okolí niekdajších banských podnikov.
Skrytý svet banských vôd s unikátnymi výzvami a príležitosťami je skvelým zdrojom na prepojenie a nový pohľad na geológiu, hydrológiu a environmentálne vedy.
Ako banské vody vznikajú?
Pod pojmom banské vody chápeme všetky podzemné, povrchové ale i zrážkové vody, ktoré súvisia s banskou činnosťou resp. sú prítomné v banských priestoroch.
V ložiskách s obsahom sulfidov dochádza k výskytu špecifického typu banských vôd tzv. kyslých banských vôd (Acid Mine Drainage – AMD) s hodnotami pH < 4,5. Pod zemou v slovenských banských priestoroch sa odohrávajú procesy, ktoré zanechávajú svoj otlačok na povrchu. Sú produktom prirodzenej oxidácie sulfidických minerálov, ako sú pyrit, chalkopyrit a arzenopyrit. Minerály sú zdrojom cenných kovov (napr. meď, zinok, zlato). Reakcia týchto minerálov s vodou, kyslíkom a mikroorganizmami môže viesť k vzniku vôd s nízkym pH.
Ako sa s nimi dostaneme do styku?
Banské vody putujú pod zem a do ďalších vodných tokov priesakom, gravitáciou alebo vytekaním, pričom ich výtok z bane môže v prípade ekologickej havárie predstavovať významné riziko pre životné prostredie. Aj keď môžu kyslé banské vody spôsobovať problémy pri kontakte so životným prostredím na povrchu, ich existencia v podzemí je prirodzenou súčasťou ekologického cyklu.
Typickým príkladom vytekajúcej banskej vody je voda vytekajúca zo Šachty Pech v obci Smolník. Oranžovo sfarbenú vodu je vidieť po takmer celom sútoku potoka Smolník, ktorý sa následne vlieva do potoka Hnilec. Práve pri sútoku týchto dvoch riek je krásne vidieť rozdiel farebného zafarbenia. Oranžové sfarbenie naznačuje prítomnosť kovov a ich zrážanie (precipitáciu), ktoré má nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Na druhej strane práve tieto precipitáty nám poukazujú na možnosť získavania kovov zrážaním. Hodnoty pH sú jedným z ukazovateľov podmienok zrážania. pH, v akom sa banská voda nachádza v prirodzenom prostredí, je typické pre zrážanie železa. Charakteristické oranžové precipitáty železa sú vo forme hydroxidov (Fe(OH)3, alebo vo forme hydroxysíranov (Fe(OH)SO4. Prečo je dôležité o týchto vodách vravieť aj v súčasnosti?
Odpadová voda ako zdroj surovín?
Dôležité je zdôrazniť význam banských vôd aj v súčasnosti. Zatiaľ čo banské vody boli kedysi považované za odpadové, dnes sa stále častejšie vnímajú ako cenný alternatívny zdroj surovín. V týchto vodách sa nachádzajú rôzne kovy, ktoré sa dajú extrahovať a znovu využiť, napríklad železo, hliník, mangán, horčík a meď. Tieto kovy môžu následne slúžiť v rôznych odvetviach, vrátane strojárstva, elektroniky a výroby batérií a akumulátorov. Jedným z príkladom je železo, ktoré po vhodnom spracovaní je ďalej využité na prípravu pigmentu do cementu.
Okrem kovov sa v banských vodách ukrýva aj síra, ktorej škála využitia je tiež široká. Či už v chemickom priemysle alebo pri výrobe hnojív.
Získavanie surovín z banských vôd môže byť krokom smerom k udržateľnosti a ochrane životného prostredia. Dôležité je však vybrať vhodnú technológiu a lokalitu a zabezpečiť dodržiavanie zdravotných, environmentálnych a ekonomických noriem.
Týmto spôsobom by sa mohol zmierniť negatívny vplyv výtokov banských vôd na životné prostredie a v konečnom dôsledku aj na ľudské zdravie. V súčasnosti je preto nevyhnutné venovať pozornosť aj banským vodám a to z ekologického i environmentálneho hľadiska a využiť ich potenciál na udržateľné získavanie surovín.
Autorka je doktorandkou na Ústave recyklačných technológií Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.