Antidepresíva vo vode majú negatívny dopad na prijímanie potravy rybami

Psychoaktívne znečisťujúce látky, ako sú napríklad antidepresíva sa v prostredí zisťujú čoraz častejšie a už dlhšiu dobu narušujú správanie necieľových druhov.

Jednou z takých látok je fluoxetín. Ten sa podľa portálu Science Alert našiel vo vodných ekosystémoch v koncentráciách až niekoľko stoviek nanogramov na liter, čo z neho robí znečisťujúcu látku, ktorej účinky je potrebné podrobnejšie preštudovať.

Rybám žijúcim v “drogovej polievke“ podľa predošlých zistení vedcov hrozí napríklad to, že sa stanú ľahkou korisťou pre dravcov. Nedávny výskum však naznačil, že by tieto látky mohli ovplyvniť aj ich apetít.

Austrálski vedci z Monashovej univerzity (MU), ktorí skúmali vplyv farmaceutík vo vodných tokoch na reprodukčné správanie, úroveň úzkosti, aktivitu a obranné reakcie rýb prvýkrát zistili, že tieto látky majú rušivý vplyv aj na spoločenské správanie rýb.

Nová štúdia, o ktorej informoval portál Phys bola nedávno uverejnená v časopise Biology Letters. Výskum je prelomový najmä v tom, že doteraz sa len v málo štúdiách zvažovalo, ako by sa mohla prejaviť reakcia organizmov na farmaceutiká sprostredkovaná v spoločenskom kontexte.

„Náš výskum zistil, že antidepresívum zvané fluoxetín (bežne uvádzané na trh ako Prozac) nemení správanie solitérnych rýb, avšak v skupinovom prostredí vystavenie fluoxetínu narušilo frekvenciu agresívnych interakcií a spotreby potravy,“ uviedol hlavný autor štúdie Dr. Jake Martin z Fakulty biologických vied na MU.

Lieky obsahujúce fluoxetín, vo svete známe ako Prozac sa na Slovensku predávajú pod názvami Vitabalans, Magrilan, Deprex, Defluox, či Fluzak. Foto: Wikimedia Commons

Výsledky sú významné najmä kvôli tomu, že behaviorálne testy v sociálnej izolácii nemusia presne predpovedať environmentálne riziko chemických znečisťujúcich látok pre druhy žijúce v skupinách.

Zdôrazňujú teda dôležitosť sociálneho kontextu na preukázanie účinkov psychoaktívnych znečisťujúcich látok vo voľne žijúcich organizmoch, ktoré sú im vystavené.

Výskumný tím skúmal vplyvy dvoch úrovní koncentrácie fluoxetínu na správanie živorodých rýb druhu Gambusia holbrooki pri hľadaní potravy. Testy prebiehali u jednotlivých jedincov aj v skupinách.

Samice rýb použité v štúdii boli zozbierané z divokej populácie a transportované na Monashovu univerzitu, kde boli počas jedného mesiaca aklimatizované na laboratórne podmienky.

Vzorky vody predtým z miesta výlovu neodhalili žiadnu kontamináciu fluoxetínom. Vedci použili iba jedno pohlavie kvôli kontrole akýchkoľvek účinkov sexuálneho správania, ktoré mohli zmiasť výsledky.

Živorodky Gambusia holbrooki. Hore samica, dole samec. Foto: Fishes of Australia

Samice si vybrali z toho dôvodu, že vykazujú silnejšiu tendenciu tvoriť húfy, než je tomu u samcov.

Po aklimatizácii na laboratórne podmienky boli ryby náhodne rozdelené do jedného z troch režimov, kde boli počas 28 dní vystavené žiadnej, nízkej alebo vysokej koncentrácii fluoxetínu

28-dňová expozícia bola stanovená na základe toho, že nástup terapeutického účinku fluoxetínu trvá tri až štyri týždne.

Ryby boli umiestnené do nádrží, ktoré výskumníkom umožňovali sledovať, ako lovia svoje obľúbené jedlo - larvy hmyzu z rodu Chironomidae, podobného komárom.

Bolo zistené, že fluoxetín v koncentráciách, ktoré zodpovedali tým v životnom prostredí nemal významný vplyv na prijímanie potravy. Vedci však zistili, že fluoxetín ovplyvňoval dynamiku hľadania potravy v sociálnych pokusoch.

Obľúbená korisť rýb Gambusia holbrooki v dospelom štádiu. Foto: Wikipedia

Pokiaľ ide o solitérne ryby, vystavenie antidepresívam nemalo žiadny vplyv na ich horlivosť pri love. To však neplatilo, keď ryby lovili v skupinách

Rozdiely súviseli s ich hmotnosťou, pretože súťaživosť v rámci skupiny vedie k tomu, že dravé ryby sa prirodzene snažia požrať toľko potravy, koľko vládzu.

Medzi jedincami rýb, ktoré neboli vystavené žiadnemu fluoxetínu, to boli doslova preteky - čím väčšie boli variácie v ich hmotnostiach, tým agresívnejšia bola každá ryba. Podobne – čím bola nižšia priemerná hmotnosť skupiny, tým boli ryby pažravejšie.

Zdá sa však, že vystavenie relatívne vysokým dávkam antidepresíva malo na túto dynamiku chladivý účinok.

„Vystavenie fluoxetínu narušilo vzťah medzi celkovým množstvom konzumovanej koristi a štandardnou odchýlkou v hmotnosti skupiny,“ povedal Dr. Wang pre stránku Scimex.

U exponovaných rýb nedokázala ani ich priemerná hmotnosť, ani variácia hmotností predpovedať počet agresívnych interakcií, ktoré mali pri hľadaní potravy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.