Akú pridanú hodnotu prináša manažment odpadových vôd pre európske zelené hospodárstvo?

Štatistický úrad Európskych spoločenstiev (Eurostat) každoročne vydáva publikáciu s názvom „Energia, doprava a environmentálne štatistiky“, v ktorej hodnotí progres Európy v oblasti ochrany životného prostredia, ale aj celkovú ekonomickú stránku jednotlivých sfér zelenej politiky.

Pred niekoľkými dňami zverejnil tohtoročnú edíciu, kde sa už tradične venuje aj porovnaniu miery ochrany vôd v Európe (odkaz na celú publikáciu nájdete na konci článku). V tomto prípade si Eurostat posvietil na celkové odbery vody, ako aj na úlohu vodárenstva a vodného manažmentu v európskom zelenom hospodárstve.

Najvyššie odbery vody sú už tradične na juhu Európy

Odbery povrchových aj podzemných vôd naprieč Európou postupne klesajú, čo dokazujú aj údaje v rozmedzí rokov 2008 až 2018.

Krajinami, ktoré dosahujú najvyššiu mieru odberov povrchových vôd, sú Španielsko (takmer 25 miliárd metrov kubických), Francúzsko (viac ako 21 miliárd metrov kubických), ale aj Nemecko (18,4 miliardy metrov kubických).

Slovensko pritom patrí medzi krajiny s najnižšími odbermi vody, pričom údaje z roku 2018 hovoria o 234 miliónoch metrov kubických, v prípade susedného Česka je tento objem vyšší takmer o jednu miliardu.

Najväčší tlak na podzemné zdroje vody zase vyvíja Španielsko (6,4 miliardy metrov kubických), za ktorým nasleduje Grécko (6,2 miliardy metrov kubických), Nemecko (takmer 6 miliárd metrov kubických) a Francúzsko (5,8 miliardy metrov kubických).

Slovensko aj v tejto oblasti patrí medzi krajiny s najnižšími odbermi. Tie sú však väčšie ako v prípade odberov povrchových vôd a dosahujú takmer 339 miliónov metrov kubických.

Regionálne rozdiely

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.