Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

Eurostat: Slovensko zaostáva v sekundárnom čistení

Najnovšia publikácia Eurostatu si posvietila na viaceré aktivity členských štátov v ochrane životného prostredia. Odhalila výrazné rozdiely.

Eurostat: Slovensko zaostáva v sekundárnom čistení

Foto: Pixabay

V tomto článku sa dozviete:

  • aké sú ročné výdavky členských štátov EÚ na ochranu životného prostredia,
  • aké percento HDP predstavujú,
  • aké sú trendy vo výdavkoch z dlhodobého hľadiska,
  • do akej miery jednotlivé štáty vyvíjajú tlak na vodné zdroje,
  • ako je na tom Slovensko s odbermi vody,
  • aké sú štatistiky v oblasti čistenia odpadových vôd v Únii aj na Slovensku.

V roku 2018 dosiahli národné výdavky členských štátov EÚ na ochranu životného prostredia 297 miliárd eur. V priemere tak medziročne narástli o 2 %, pričom od roku 2006 sa zvýšili o 22 %.

Ako percento HDP však zostali výdavky na ochranu životného prostredia v priebehu rokov 2006 (2 %) a 2018 (1,9 %) pomerne stabilné.

Malý nárast (2,1 %) bol zaznamenaný v roku 2009 najmä v dôsledku poklesu HDP počas finančnej krízy a hospodárskej recesie.

Najväčšie výdavky majú podniky

Podľa Eurostatu však výdavky členských štátov na ochranu životného prostredia v EÚ zostali nižšie ako výdavky domácností na alkoholické nápoje či tabak, ktoré sa pohybovali od 2,3 % do 2,1 % medzi rokmi 2006 a 2017.

Výdavky podnikov tvoria najväčší podiel nákladov na ochranu životného prostredia a v roku 2018 predstavovali 54 % z celkového objemu.

Výdavky verejnej správy a neziskových inštitúcií ako celok dosiahli 24 %, zatiaľ čo domácnosti predstavovali 22 % z celkovej sumy výdavkov v roku 2018.

Národné výdavky na ochranu životného prostredia / Foto: Eurostat

Vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia sú vypočítané ako súčet bežných výdavkov na činnosti na ochranu životného prostredia vrátane investícií do činností na ochranu životného prostredia a čistých prevodov do zvyšku sveta.

Tieto zistenia publikoval Eurostat v najnovšej analýze (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku), v ktorej okrem samotných výdavkov skúma aj ďalšie aktivity členských štátov v oblasti životného prostredia. My sme si posvietili na vodné hospodárstvo.

Odbery vody stúpajú na juhu

Podľa Eurostatu existjú značné rozdiely v množstve odobratej sladkej vody v každom členskom štáte EÚ, čo čiastočne odráža veľkosť každej krajiny a dostupné zdroje, ale aj postupy odberu, podnebie a priemyselnú a poľnohospodársku štruktúru každej krajiny.

Celkový odber sladkej vody v EÚ sa pohyboval v rozmedzí od 43 miliónov metrov kubických na Malte (údaje z roku 2017) až po 31,3 miliardy metrov kubických v Španielsku (údaje z roku 2016).

ELKOPLAST | Podzemné nádrže na vodu

V rokoch 2007 až 2017 stúpal najrýchlejším tempom objem odberovej vody v Turecku (51 %) a Grécku (19 %), zatiaľ čo najväčší pokles bol zaznamenaný v Litve (87 %) a Belgicku (36 %).

Pri pohľade na vývoj odberu podzemných vôd v členských štátoch EÚ v období poslednej dekády zostal objem extrahovanej podzemnej vody v mnohých krajinách v priebehu času pomerne stabilný, zatiaľ čo Grécko a Dánsko (s nárastom o 88 % a 18 %), ako aj Portugalsko (s poklesom o 57 %) boli významnými výnimkami.

Odbery na Slovensku klesajú

Podobne ako v prípade podzemných vôd boli najväčšie objemy odberov povrchových vôd v rámci členských štátov EÚ zaznamenané v Španielsku (24,9 miliárd metrov kubických), Francúzsku (21 miliárd) a Nemecku (18,4 miliardy).

V rokoch 2007 až 2017 došlo k značnému zvýšeniu odberu povrchovej vody v Dánsku (z 3 na 70 miliónov metrov kubických).

Najväčší relatívny pokles objemu odberov povrchovej vody bol zaznamenaný v Litve (94 % – najmä v dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina v roku 2009), Belgicku (40 %) a Nemecku (31 %), zatiaľ čo došlo k zníženiu najmenej 20 % odberov v Česku, Grécku, Maďarsku, Holandsku, ale aj na Slovensku.

Odbery ovplyvňujú viaceré faktory

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Zopakujú simulovanú záplavu. Vodohospodári opäť pustia viac vody do ramien Dunaja

Zopakujú simulovanú záplavu. Vodohospodári opäť pustia viac vody do ramien Dunaja

Oproti jarnej simulácii bude letná záplava menej intenzívna a potrvá kratšie.

Prinášajú prelomové zistenie. Plastový odpad v oceáne dokáže rozkladať morská huba

Prinášajú prelomové zistenie. Plastový odpad v oceáne dokáže rozkladať morská huba

Hoci baktérií degradujúcich plasty v mori už bolo objavených viacero, huby s touto schopnosťou sú doposiaľ skôr ojedinelé.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť doplnila dozornú radu, pribudol aj nový orgán

Východoslovenská vodárenská spoločnosť doplnila dozornú radu, pribudol aj nový orgán

Akcionári spoločnosti sa stretli na valnom zhromaždení. Čakalo ich viacero hlasovaní.

X
X
X
X