Macro Components
INNOGY
INISOFT

Eurostat: Slovensko zaostáva v sekundárnom čistení

Najnovšia publikácia Eurostatu si posvietila na viaceré aktivity členských štátov v ochrane životného prostredia. Odhalila výrazné rozdiely.

Eurostat: Slovensko zaostáva v sekundárnom čistení

Foto: Pixabay

V tomto článku sa dozviete:

  • aké sú ročné výdavky členských štátov EÚ na ochranu životného prostredia,
  • aké percento HDP predstavujú,
  • aké sú trendy vo výdavkoch z dlhodobého hľadiska,
  • do akej miery jednotlivé štáty vyvíjajú tlak na vodné zdroje,
  • ako je na tom Slovensko s odbermi vody,
  • aké sú štatistiky v oblasti čistenia odpadových vôd v Únii aj na Slovensku.

V roku 2018 dosiahli národné výdavky členských štátov EÚ na ochranu životného prostredia 297 miliárd eur. V priemere tak medziročne narástli o 2 %, pričom od roku 2006 sa zvýšili o 22 %.

Ako percento HDP však zostali výdavky na ochranu životného prostredia v priebehu rokov 2006 (2 %) a 2018 (1,9 %) pomerne stabilné.

Malý nárast (2,1 %) bol zaznamenaný v roku 2009 najmä v dôsledku poklesu HDP počas finančnej krízy a hospodárskej recesie.

Najväčšie výdavky majú podniky

Podľa Eurostatu však výdavky členských štátov na ochranu životného prostredia v EÚ zostali nižšie ako výdavky domácností na alkoholické nápoje či tabak, ktoré sa pohybovali od 2,3 % do 2,1 % medzi rokmi 2006 a 2017.

Výdavky podnikov tvoria najväčší podiel nákladov na ochranu životného prostredia a v roku 2018 predstavovali 54 % z celkového objemu.

Výdavky verejnej správy a neziskových inštitúcií ako celok dosiahli 24 %, zatiaľ čo domácnosti predstavovali 22 % z celkovej sumy výdavkov v roku 2018.

Národné výdavky na ochranu životného prostredia / Foto: Eurostat

Vnútroštátne výdavky na ochranu životného prostredia sú vypočítané ako súčet bežných výdavkov na činnosti na ochranu životného prostredia vrátane investícií do činností na ochranu životného prostredia a čistých prevodov do zvyšku sveta.

Tieto zistenia publikoval Eurostat v najnovšej analýze (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku), v ktorej okrem samotných výdavkov skúma aj ďalšie aktivity členských štátov v oblasti životného prostredia. My sme si posvietili na vodné hospodárstvo.

Odbery vody stúpajú na juhu

Podľa Eurostatu existjú značné rozdiely v množstve odobratej sladkej vody v každom členskom štáte EÚ, čo čiastočne odráža veľkosť každej krajiny a dostupné zdroje, ale aj postupy odberu, podnebie a priemyselnú a poľnohospodársku štruktúru každej krajiny.

Celkový odber sladkej vody v EÚ sa pohyboval v rozmedzí od 43 miliónov metrov kubických na Malte (údaje z roku 2017) až po 31,3 miliardy metrov kubických v Španielsku (údaje z roku 2016).

Konferencia vodohospodárov

V rokoch 2007 až 2017 stúpal najrýchlejším tempom objem odberovej vody v Turecku (51 %) a Grécku (19 %), zatiaľ čo najväčší pokles bol zaznamenaný v Litve (87 %) a Belgicku (36 %).

Pri pohľade na vývoj odberu podzemných vôd v členských štátoch EÚ v období poslednej dekády zostal objem extrahovanej podzemnej vody v mnohých krajinách v priebehu času pomerne stabilný, zatiaľ čo Grécko a Dánsko (s nárastom o 88 % a 18 %), ako aj Portugalsko (s poklesom o 57 %) boli významnými výnimkami.

Odbery na Slovensku klesajú

Podobne ako v prípade podzemných vôd boli najväčšie objemy odberov povrchových vôd v rámci členských štátov EÚ zaznamenané v Španielsku (24,9 miliárd metrov kubických), Francúzsku (21 miliárd) a Nemecku (18,4 miliardy).

V rokoch 2007 až 2017 došlo k značnému zvýšeniu odberu povrchovej vody v Dánsku (z 3 na 70 miliónov metrov kubických).

Najväčší relatívny pokles objemu odberov povrchovej vody bol zaznamenaný v Litve (94 % – najmä v dôsledku odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina v roku 2009), Belgicku (40 %) a Nemecku (31 %), zatiaľ čo došlo k zníženiu najmenej 20 % odberov v Česku, Grécku, Maďarsku, Holandsku, ale aj na Slovensku.

Odbery ovplyvňujú viaceré faktory

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Peter Šimurka: Zložkový pohľad na odpad spôsobuje viaceré praktické problémy

Je zložkový pohľad na odpad, teda pozeranie sa naň len optikou vodného zákona alebo len optikou zákona o odpadoch, dlhodobo udržateľný?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Aké sú silné a slabé stránky ústavnej ochrany vody na Slovensku?

Susedné Česko chytá posilnenie ochrany vody prostredníctvom ústavného zákona. Odborníci z UK v Prahe analyzovali, z ktorých krajín si Česko môže brať príklad. Ich pozornosti neuniklo ani Slovensko.

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Zavlažovanie odpadovou vodou z frakovania má negatívny vplyv na imunitu rastlín

Z novej štúdie vyplýva, že recyklácia vody extrahovanej pri ťažbe ropy a zemného plynu na zalievanie plodín spôsobuje oslabenie ich imunitného systému a zvýšenú náchylnosť na rôzne patogény.