Veľké povodne v globále klesajú. Výnimkou sú krajiny s miernym podnebím

Povodne vedia potrápiť aj Slovensko. Napríklad vlani v prvom polroku napáchali škody za takmer 1,7 milióna eur, v najväčšej miere na majetku štátu. V predchádzajúcom období to bolo viac ako 900-tisíc eur.

Len vlaňajšie októbrové povodňové škody v Košickom kraji prekročili sumu dva milióny eur. OECD pritom varuje, že v prípade Slovenska nebude mať na povodňové riziká hlavný vplyv klimatická zmena. Zásadným spúšťačom má byť socioekonomický vývoj krajiny.

Povodne sú však globálnym fenoménom. Napriek tomu výskumníci vo svojej najnovšej štúdii zdôrazňujú, že v mnohých častiach sveta sa ich rozsah zmenšuje. Existujú však výnimky.  

Podľa analýzy, ktorú zverejnil medzinárodný výskumný tím pod vedením Oxfordskej univerzity, sa ťažké povodne stupňujú len v miernom podnebí, kde ohrozujú populáciu, živobytie a majetok ľudí.

V globálnom meradle povodne klesajú

Výskumníci zdôrazňujú, že ide o prvé globálne preskúmanie nedávnych zmien vo veľkosti, frekvencii a pravdepodobnosti extrémnych povodní s využitím historických riečnych záznamov.

Táto analýza ilustruje, že nebezpečenstvo extrémnych povodní si vyžaduje dôkladné sledovanie riek po ďalšie desaťročia. Len tak totiž dokážeme pochopiť a zohľadniť potenciálny dosah týchto zmien.

„Naša práca ukazuje, že rozsah a frekvencia povodní sa v rôznych klimatických podmienkach našej planéty podstatne mení. Povodňové mapy je potrebné pravidelne aktualizovať, aby držali krok s týmito zmenami a chránili životy ľudí. Tieto zmeny nemožno ignorovať. Musíme neustále monitorovať rieky, pretože sú potrebné dlhodobé záznamy na to, aby sme pochopili, ako sa veľké povodne menia v porovnaní s minulosťou,“ konštatuje Louise Slater, hlavná autorka a odborníčka na oblasť povodňových rizík na Oxfordskej univerzite.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.