OECD: Na povodňové riziká na Slovensku nebude mať najväčší vplyv klimatická zmena

Členské štáty EÚ budú potrebovať nemalé investície do vodárenstva. Vyplýva to z najnovšej štúdie OECD (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku), o ktorej sme podrobne písali v tomto článku.

Ako je však na tom Slovensko s investíciami do protipovodňovej ochrany? Denník Voda-portal.sk si posvietil na to, do akej miery ovplyvní nárast povodňových rizík investičné potreby krajiny do protipovodňovej ochrany.

OECD pokrýva dva segmenty protipovodňovej ochrany. V prvom rade ide o riečne povodne. V tomto prípade prognózy odrážajú príslušný vplyv zmeny klímy a sociálno-ekonomických faktorov, a to najmä hospodárskeho a demografického rastu.

Tieto vplyvy sú projektované na tri premenné. Ide o hodnotu majetku ohrozeného povodňami, počet ľudí postihnutých povodňami a hodnotu HDP, na ktorú mali vplyv povodne. Ďalej OECD pokrýva pobrežné záplavy, ktoré sa však Slovenska netýkajú.

Rastový faktor sa bude naprieč Európou líšiť

Organizácia však upozorňuje, že dodatočné investície nebudú speňažené, naopak, budú vyjadrené len takzvaným rastovým faktorom.

Neschopnosť speňažiť investičné potreby vyplýva z nedostatku údajov o súčasnej úrovni výdavkov na protipovodňovú ochranu. Odráža to však zároveň dva predpoklady.

Podľa prvého predpokladu zostane primeraná úroveň bezpečnosti proti povodňovým rizikám v tomto období stabilná.

Ide pritom o silný predpoklad, keďže verejná mienka môže byť menej ochotná akceptovať riziká povodní, ako sa krajiny vyvíjajú a ľudia si viac uvedomujú, čo je v stávke.

Ďalší predpoklad podľa OECD spočíva v tom, že náklady na zmiernenie povodňových rizík budú stúpať rovnako ako podiel obyvateľstva, hodnota aktív alebo HDP, ktoré sú vystavené povodniam.

Toto je opäť silný predpoklad. Ako sa akumulujú skúsenosti, krajiny môžu uprednostňovať technológie a techniky povodňového manažmentu a politiky, ktoré sú potenciálne podstatne nákladnejšie (veľké hrádze), alebo alternatívne investovať do technológií a politík, ktoré sú porovnateľne lacnejšie, prípadne môžu priniesť viac výhod (riešenia založené na prírode).

Dodatočné náklady OECD vyčísluje prostredníctvom rastového faktora. Ten je definovaný ako faktor, ktorým by sa mali znásobiť súčasné výdavky na povodňové riziko, aby sa v budúcnosti (do roku 2030) zachovali už teraz platné normy ochrany pred povodňami.

Slovensko patrí do druhej najviac ovplyvnenej skupiny

Na základe toho môžu byť krajiny zoskupené do viacerých kategórií, ktoré odrážajú rôzne perspektívy budúceho vystavenia povodniam.

Medzi štáty, ktoré budú ovplyvnené najvyšším rastovým faktorom, patrí Rakúsko, Luxembursko a Holandsko. Slovensko patrí do kategórie štátov, ktoré budú ovplyvnené mierne.

Krajiny, ktoré budú mať úžitok z nižšieho vystavenia obyvateľstva, sú Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Veľmi nízky či dokonca negatívny faktor je zaznamenaný na Cypre, v Grécku, Malte, Portugalsku a Španielsku.

Ktoré krajiny budú čeliť najvyšším výdavkom?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.