Eversheds Sutherland
INISOFT
INECS

OECD: Na povodňové riziká na Slovensku nebude mať najväčší vplyv klimatická zmena

Veľkým spúšťačom bude najmä iná oblasť.

OECD: Na povodňové riziká na Slovensku nebude mať najväčší vplyv klimatická zmena

Foto: Pixabay

Členské štáty EÚ budú potrebovať nemalé investície do vodárenstva. Vyplýva to z najnovšej štúdie OECD (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku), o ktorej sme podrobne písali v tomto článku.

Ako je však na tom Slovensko s investíciami do protipovodňovej ochrany? Denník Voda-portal.sk si posvietil na to, do akej miery ovplyvní nárast povodňových rizík investičné potreby krajiny do protipovodňovej ochrany.

OECD pokrýva dva segmenty protipovodňovej ochrany. V prvom rade ide o riečne povodne. V tomto prípade prognózy odrážajú príslušný vplyv zmeny klímy a sociálno-ekonomických faktorov, a to najmä hospodárskeho a demografického rastu.

Tieto vplyvy sú projektované na tri premenné. Ide o hodnotu majetku ohrozeného povodňami, počet ľudí postihnutých povodňami a hodnotu HDP, na ktorú mali vplyv povodne. Ďalej OECD pokrýva pobrežné záplavy, ktoré sa však Slovenska netýkajú.

Rastový faktor sa bude naprieč Európou líšiť

Organizácia však upozorňuje, že dodatočné investície nebudú speňažené, naopak, budú vyjadrené len takzvaným rastovým faktorom.

Neschopnosť speňažiť investičné potreby vyplýva z nedostatku údajov o súčasnej úrovni výdavkov na protipovodňovú ochranu. Odráža to však zároveň dva predpoklady.

Podľa prvého predpokladu zostane primeraná úroveň bezpečnosti proti povodňovým rizikám v tomto období stabilná.

Ide pritom o silný predpoklad, keďže verejná mienka môže byť menej ochotná akceptovať riziká povodní, ako sa krajiny vyvíjajú a ľudia si viac uvedomujú, čo je v stávke.

Ďalší predpoklad podľa OECD spočíva v tom, že náklady na zmiernenie povodňových rizík budú stúpať rovnako ako podiel obyvateľstva, hodnota aktív alebo HDP, ktoré sú vystavené povodniam.

Toto je opäť silný predpoklad. Ako sa akumulujú skúsenosti, krajiny môžu uprednostňovať technológie a techniky povodňového manažmentu a politiky, ktoré sú potenciálne podstatne nákladnejšie (veľké hrádze), alebo alternatívne investovať do technológií a politík, ktoré sú porovnateľne lacnejšie, prípadne môžu priniesť viac výhod (riešenia založené na prírode).

Dodatočné náklady OECD vyčísluje prostredníctvom rastového faktora. Ten je definovaný ako faktor, ktorým by sa mali znásobiť súčasné výdavky na povodňové riziko, aby sa v budúcnosti (do roku 2030) zachovali už teraz platné normy ochrany pred povodňami.

Slovensko patrí do druhej najviac ovplyvnenej skupiny

Na základe toho môžu byť krajiny zoskupené do viacerých kategórií, ktoré odrážajú rôzne perspektívy budúceho vystavenia povodniam.

Medzi štáty, ktoré budú ovplyvnené najvyšším rastovým faktorom, patrí Rakúsko, Luxembursko a Holandsko. Slovensko patrí do kategórie štátov, ktoré budú ovplyvnené mierne.

Krajiny, ktoré budú mať úžitok z nižšieho vystavenia obyvateľstva, sú Bulharsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Veľmi nízky či dokonca negatívny faktor je zaznamenaný na Cypre, v Grécku, Malte, Portugalsku a Španielsku.

Ktoré krajiny budú čeliť najvyšším výdavkom?

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

StVPS vlani pri realizácii stavebných prác kládla väčší dôraz na outsourcovanie

StVPS vlani pri realizácii stavebných prác kládla väčší dôraz na outsourcovanie

Vodárenská spoločnosť vlani výrazne investovala.

Smernica o splaškových kaloch nezodpovedá súčasným potrebám. Komisia ju prehodnotí

Smernica o splaškových kaloch nezodpovedá súčasným potrebám. Komisia ju prehodnotí

Verejná konzultácia je otvorená do 25. augusta.

Európsky projekt premieňa odpadovú vodu na energiu a cenné suroviny

Európsky projekt premieňa odpadovú vodu na energiu a cenné suroviny

Odpadová voda môže byť využitá ako zdroj energie, ale aj na iné dôležité účely.