Žitným ostrovom by sa mala zaoberať bezpečnostná rada štátu, tvrdia ochranári

Ešte vo februári Slovenský ochranársky snem (S-O-S) oslovil dnes už bývalého predsedu vlády SR s požiadavkou, aby sa Bezpečnostná rada SR začala zaoberať problematikou hroziaceho znečistenia strategických zásob podzemných vôd Žitného ostrova.

Na výzvu však reagoval až jeho nástupca a bezpečnostná rada štátu problematiku koncom apríla prerokovala. V liste z mája informoval S-O-S o tom, že Bezpečnostná rada SR zobrala informácie príslušných ministrov o riešení problematiky na vedomie.

„V odpovedi doručenej predsedovi vlády v týchto dňoch sa v prvom rade oceňuje skutočnosť, že súčasný predseda vlády - na rozdiel od svojho predchodcu - akceptoval návrh, aby sa problematikou zaoberala bezpečnostná rada štátu,“ uviedla zakladajúca členka S-O-S Ľubica Trubíniová.

Zobrať na vedomie nestačí

„Na druhej strane autori a autorky listu vyjadrujú svoju nespokojnosť s tým, že Bezpečnostná rada SR zobrala informácie šéfov rezortov iba na vedomie a neuložila im žiadne konkrétne úlohy, splnenie ktorých si účinné a dlhodobo udržateľné riešenie problematiky ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova nevyhnutne vyžaduje,“ pokračuje.

Toto tvrdenie členovia združenia podporili viacerými argumentmi, na formulovaní ktorých sa podieľalo viacero popredných odborníkov a odborníčok vo vodnej problematike.

„Slovenský ochranársky snem preto považuje za potrebné, aby bezpečnostná rada štátu i Vláda SR alarmujúcu situáciu súvisiacu s ohrozením podzemných vôd Žitného ostrova opätovne prerokovali a prijali v tejto veci konkrétne opatrenia,“ dodáva Trubíniová na záver.

Nedostatočné databázy

Hlavná kritika tohto neformálneho spoločenstva zdôrazňuje to, že ochrana vôd na Slovensku vrátane Žitného ostrova sa nezabezpečuje podľa platného vodného zákona a európskej Rámcovej smernice o vode. Takýto postup je teda podľa nich zároveň v rozpore s Ústavou SR.

Ďalším bodom kritiky je skutočnosť, že nie je vypracovaný register významných bodových a plošných zdrojov znečistenia.

Odborníci tiež poukazujú na to, že v existujúcej databáze environmentálnych záťaží je evidovaných len 65 bodových zdrojov. Podľa nich to nie je ani desatina predpokladaného počtu potenciálnych významných zdrojov znečistenia.

Okrem toho vyhodnotenie vplyvov plošných zdrojov znečistenia na kvalitu vôd, akými sú predovšetkým poľnohospodárska činnosť, znečistenie z neodkanalizovaných obcí alebo z dopravy, prakticky úplne chýba.

Združenie rovnako poukazuje na to, že nedošlo k vytvoreniu a vzájomnému prepojeniu monitorovacích systémov, čím nie je možné získať zosúladený a komplexný prehľad o kvalite podzemnej vody od zdrojov znečistenia.

Stále veľké otázniky

„V dôsledku nedostatočného monitoringu sa znečistenie nekontrolovane šíri, zhoršuje sa kvalita podzemnej a pitnej vody, ohrozené je zdravie ľudí. Pritom pre Žitný ostrov neboli prijaté vo Vodnom pláne Slovenska (vláda ho schválila v januári 2016) žiadne konkrétne opatrenia, pretože vodný útvar bol vyhodnotený ako útvar v „dobrom stave“!!!“ uvádzajú autori otvoreného listu.

Okrem skutočnosti, že atrazín sa našiel až „na kohútiku“, čo vidia odborníci ako zlyhanie štátneho systému ochrany vôd, vidia obrovský problém aj inde.

Je ním predovšetkým fakt, že doteraz nie je známy celkový rozsah znečistenia týmto pesticídom, ale ani to, odkiaľ takéto znečistenie pochádza.

Vrakuňa, Slovnaft, Istrochem...

Podľa nich však oveľa väčšie riziko pre Žitný ostrov predstavuje kontaminačný mrak, ktorý sa šíri spod Bratislavy. Jeho rozsah ani identifikáciu znečisťujúcich látok však monitoring nešpecifikoval.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.