Do oblasti adaptácie na zmenu klímy poputuje 150 miliónov eur.
Ministerstvo financií SR (MF SR) včera (8. marca) predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Celý dokument si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazu na konci článku.
Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Do roku 2026 sa má prostredníctvom plánu preinvestovať vyše 6 miliárd eur, pričom hlavným ťažiskom má byť práve zelená ekonomika.
Plán totiž predpokladá reformy v piatich hlavných oblastiach, ktoré podľa rezortu zohľadňujú kľúčové problémy ekonomiky a najdôležitejšie spoločenské výzvy.
Na podporu zelenej ekonomiky by mala ísť najvyššia suma 2,17 miliardy eur. Značný objem prostriedkov poputuje aj do oblasti zdravia (1,45 miliardy eur či efektívnej verejnej správy a digitalizácie (1,04 miliardy eur). Nasleduje vzdelávanie (798 miliónov eur) a veda, výskum a inovácie (700 miliónov eur).
Rezort financií upozorňuje, že počas procesu MPK prebiehajú aj technické rokovania s Európskou komisiou, na základe ktorých sa môže predkladaný plán obnovy upravovať aj nad rámec vznesených pripomienok.
Adaptáciu v mestách podporia z EŠIF
Reformy a investície budú prebiehať od roku 2021 do roku 2026. Vlastný materiál ich podrobne prezentuje v 18 komponentoch.
V rámci zelenej ekonomiky ide o päť komponentov, a to obnoviteľné zdroje a energetickú infraštruktúru, obnovu budov, udržateľnú dopravu, dekarbonizáciu priemyslu a adaptáciu na zmenu klímy.
Dôraz v komponente „adaptačné opatrenia“ je kladený na opatrenia v extraviláne. Rovnako dôležité sú však podľa rezortu aj adaptačné opatrenia v intravilánoch miest a obcí.
V zastavanom území chce štát napríklad eliminovať negatívny vplyv nepriepustných povrchov, zvýšiť podiel polopriepustných a priepustných povrchov, čo zase zvýši adaptačnú schopnosť sídiel.
„Je známe, že globálne otepľovanie má najväčší vplyv práve na mestské prostredia, a preto komplementárne s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami sme vytvorili schému podpory na adaptáciu v mestách, a to realizáciou zelenej infraštruktúry, rôznych vodozádržných opatrení. A na tieto opatrenia by malo ísť najmenej 95 miliónov eur z európskych štrukturálnych fondov,“ uviedol dnes na tlačovej konferencii envirorezortu štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča.
Opatreniami chce štát minimalizovať aj budúce ekonomické škody. Zdôrazňuje, že pre Slovensko by sa ročné náklady z povodní mohli vyšplhať na 446 miliónov eur do roku 2050 a 1,5 miliardy eur do roku 2100. Aktívna mitigácia by tieto škody mohla zraziť na úroveň 232 miliónov eur do roku 2050 a 507 miliónov eur do roku 2100.
Štát pripraví viacero reforiem
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.