Výskumy novoobjavených mikróbov žijúcich v hlbokých častiach oceánu naznačujú, že niektoré z nich spracovávajú výrazný podiel skleníkových plynov a znečisťujúcich ropných látok.
Pred časom sme v článku informovali o probléme s rastúcim množstvom CO2 v atmosfére, ktoré spôsobuje rapídne zvyšovanie kyslosti oceánov.
Práve v oceánskych hĺbkach však žijú organizmy, ktoré sa možno dokážu s problémom so skleníkovými plynmi v atmosfére vysporiadať. To, do akej miery sú toho schopné sa možno dozvieme v blízkej budúcnosti.
Baktérie vyskytujúce sa v Kalifornskom zálive približne 2 000 metrov pod hladinou mora žijú v podmienkach, kde podzemná vulkanická činnosť zvyšuje teploty vody na približne 200 stupňov Celzia.
Kalifornský záliv. Foto: Flickr
V novej vedeckej štúdii publikovanej v časopise Nature Communications bolo identifikovaných celkom 551 oddelených genómov. Pri tom sa zistilo, že 22 druhov, ktoré neboli nikdy predtým zaznamenané zbiera uhľovodíky (napr. metán a bután) ako životné zdroje energie.
„To ukazuje, že hlboké oceány obsahujú nepreskúmanú expanzívnu biodiverzitu a mikroskopické organizmy sú schopné degradovať ropu a iné škodlivé chemické látky," povedal pre univerzitné noviny vedúci výskumník a námorník Brett Baker z Texaskej univerzity v Austine.
Na zhromažďovanie vzoriek mikróbov bolo použité ponorné plavidlo Alvin, ktoré napríklad preskúmalo aj vrak Titanicu v roku 1986, informuje stránka Science Alert.
Foto: Flickr
Pod oceánskou kôrou existujú obrovské zásoby uhľovodíkových plynov vrátane metánu, propánu, butánu a ďalších. Nedávno objavené mikróby teda zabraňujú úniku skleníkových plynov do atmosféry.
Pozitívnou správou je, že v prípade využitia alebo kopírovania ich schopností by v budúcnosti mohli pomôcť skleníkové plyny obmedziť. Štúdium týchto drobných živočíchov je ešte len v začiatkoch, avšak bolo zistené, že spôsob, akým "sa kŕmia" uhľovodíkmi je mimoriadne neobvyklý.
22 nových typov mikróbov sa tak geneticky líši od tých, ktoré boli skúmané predtým, že sa zdá, akoby predstavovali novú vetvu modelu tzv. stromu života, ktorý vedci používajú na popis evolúcie a vzťahov medzi živými organizmami.
Na získanie úplného obrazu o tom, ako tieto hlbokomorské mikróby fungujú a akú úlohu zohrávajú v uhlíkovom cykle však bude potrebný väčší počet výskumov a vzoriek. Nateraz sa však tieto nové zistenia dostali do stredobodu záujmu vedcov.
„Myslíme si, že pokiaľ ide o rozmanitosť v Guaymaskej panve, pravdepodobne sa jedná len o špičku ľadovca. Takže sa zameriavame na ďalšie sekvencovanie DNA, aby sme sa pokúsili zistiť, koľko tam toho ešte je. Naša štúdia je naozaj len prvým náznakom toho, čo tieto veci sú a čo robia," vyjadril sa Barker.
Foto: Wikimedia.org
Iný vedecký tím vedený Andrewom Sweetmanom z Heriot-Wattovej univerzity v Edinburgu skúmal bentické baktérie žijúce viac ako 4000 metrov pod hladinou Tichého oceánu.
Výskumníci zistili, že niektoré ich druhy pohlcujú približne 10 percent oxidu uhličitého z atmosféry a osvojujú si ho do svojej biomasy prostredníctvom neznámeho procesu. Upozornil na to portál IFL Science.
„Ich biomasa sa potom môže stať zdrojom potravy pre ostatné živočíchy v hlbokom mori. Takže to, čo sme objavili, je v skutočnosti potenciálnym alternatívnym zdrojom potravy v najhlbších častiach oceánu, o ktorých sme si mysleli, že tam žiadny nie je," povedal autor štúdie Andrew Sweetman vo vyhlásení.
V článku publikovanom v časopise Oceanography and Limnology výskumníci tvrdia, že bentické baktérie by mohli byť v oceáne najdôležitejšími organizmami spracovávajúcimi organický odpad klesajúci nadol k oceánskemu dnu.
Na preskúmanie bunkových procesov bentických organizmov tím analyzoval vzorky sedimentov odobraté z oblasti vo východnom Tichom oceáne medzi Havajom a Mexikom známej ako zóna Clarion-Clipperton (CCFZ).
Foto: Wikipedia.org
Ide o hlbokomorský ekosystém úplne nezávislý od slnka, kde je jediným svetlom bioluminiscencia. Morské dno sa však ukázalo byť prekvapivo biologicky rozmanitým prostredím, kde v spotrebe organického odpadu dominujú baktérie.
Pri prepočítaní výsledkov vedci dospeli k záveru, že množstvo oxidu uhličitého, ktorý by mohol byť každoročne fixovaný na ich biomasu predstavuje približne 200 miliónom ton. Región sa tým stáva potenciálne dôležitou súčasťou uhlíkového cyklu v hlbokom oceáne.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.