Nenákladná technológia využíva bežné materiály a slnečné žiarenie. Mohla by sa stať stabilným zdrojom pitnej vody pre milióny ľudí po celom svete.
Sladká voda je vzácna komodita
Vedci z University of South Australia (ďalej UniSA – pozn. red.) vyvinuli nákladovo efektívnu metódu, ktorá by mohla zabezpečiť dodávku bezpečnej pitnej vody pre milióny zraniteľných osôb pomocou lacných, udržateľných materiálov a slnečného žiarenia.
Sladká voda predstavuje menej ako 3 % z celkového objemu vody na planéte a v kontexte klimatických zmien, znečistenia životného prostredia a meniaceho sa demografického vývoja sa sladká voda ako už tak vzácny zdroj v mnohých oblastiach stáva čoraz nedostatkovejším.
V súčasnosti žije 1,42 miliardy ľudí, vrátane 450 miliónov detí, v oblastiach, kde je prístup k vode ohrozený alebo obmedzený, a predpokladá sa, že tieto čísla v najbližších desaťročiach porastú. Vedci z UniSA vyvinuli perspektívny proces, ktorý by mohol zbaviť núdze o vodu milióny ľudí, vrátane tých, ktorí žijú v najzraniteľnejších a najviac znevýhodnených komunitách.
Vysoko efektívne slnečné odparovanie
Tím pod vedením docenta Haolana Xu zdokonalil metódu získavania sladkej vody z morskej, brakickej alebo kontaminovanej vody prostredníctvom vysoko efektívneho slnečného odparovania. Nová technológia dokáže vyprodukovať dostatok pitnej vody pre štvorčlennú rodinu len z jedného štvorcového metra zdrojovej vody.
„V posledných rokoch sa venovala veľká pozornosť použitiu slnečného odparovania pri procese produkcie sladkej pitnej vody, no predchádzajúce metódy boli príliš neefektívne, aby sa dali využiť v praxi,“ hovorí docent Xu.
„Nám sa tento problém podarilo prekonať a naša technológia dokáže vyprodukovať dostatok sladkej vody na zabezpečenie mnohých praktických potrieb za zlomok ceny existujúcich technológií, akou je napríklad reverzná osmóza,“ dodáva.
Centrom systému je vysoko efektívna fototermálna štruktúra, ktorá je položená na povrchu vodného zdroja a premieňa slnečné svetlo na teplo, pričom sústreďuje energiu presne na povrch, s cieľom čo najrýchlejšie odpariť vrchnú časť kvapaliny.
Podobnej technológii sa už venovali aj iní výskumníci, no všetky doterajšie pokusy narazili na straty energie, ku ktorým dochádzalo, keď teplo prechádzalo do zdrojovej vody a rozptyľovalo sa do vzduchu.
„Mnohé z predošlých experimentálnych fototermálnych výparníkov boli v zásade dvojrozmerné, išlo iba o rovné plochy, kvôli čomu dochádzalo k stratám desiatich až dvadsiatich percent slnečnej energie do objemu vody a okolitého prostredia,“ uvádza docent Xu.
„My sme vyvinuli metódu, ktorá nielenže predchádza akejkoľvek strate slnečnej energie, ale dokonca čerpá ďalšiu energiu z vody a okolitého prostredia, čo znamená, že systém pracuje so stopercentnou účinnosťou pre zachytené slnečné žiarenie a načerpá ďalších stosedemdesiat percent energie z vody a prostredia,“ vysvetľuje.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.