Vypočítali, ako globálne otepľovanie zasiahne poľnohospodárstvo. Vážne sucho bude čoraz častejšie

Klimatická zmena prehĺbi problémy so suchom

Podľa nového výskumu vedcov z University of East Anglia bude mať globálny rast teplôt za následok častejšie a dlhšie trvajúce suchá, ktoré budú predstavovať významné riziká pre ľudí a ekosystémy na celom svete.

Zo štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Climatic Change, vyplýva, že aj najmiernejší scenár oteplenia o 1,5 °C by sa negatívne prejavil na poľnohospodárstve v Indii, Číne, Etiópii, Ghane, Brazílii a Egypte.

Týchto šesť krajín sa vedci rozhodli skúmať, pretože majú rôzne veľkosti, nachádzajú sa na rozdielnych úrovniach rozvoja, na odlišných kontinentoch, majú tropické aj mierne ekosystémy a disponujú lesnými, trávnatými aj púštnymi biotopmi.

Cieľom štúdie bolo určiť, aké môže mať globálne otepľovanie v týchto krajinách dopad na pravdepodobnosť výskytu a dĺžku vážneho sucha.

Vážne sucho bude sužovať veľkú časť populácie

„Súčasné záväzky týkajúce sa zmiernenia klimatickej zmeny, ktoré podľa predpokladov aj tak budú viesť ku globálnemu otepleniu o 3 °C alebo viac, by sa podpísali na všetkých krajinách, ktoré sme skúmali,“ hovorí vedúci výskumu Dr. Jeff Price.

„Napríklad pri oteplení o 3 °C sa predpokladá, že viac ako 50 % poľnohospodárskej plochy v každej z krajín bude v priebehu tridsiatich rokov čeliť vážnemu suchu trvajúcemu viac ako rok,“ vysvetľuje.

Analýza sucha sa vykonáva na základe série budúcich meteorologických premenných, medzi ktoré patria zrážky, priemerná, minimálna a maximálna teplota, oblačnosť či tlak pary. Vedci preto skombinovali údaje zaznamenané v referenčnom období rokov 1961 až 1990 s predpokladanými scenármi zmeny klímy a tieto premenné vypočítali po mesiacoch na tridsať rokov.

Na základe projekcií demografického vývoja vedci predpokladajú, že 80 až 100 % populácie Brazílie, Číny, Egypta, Etiópie a Ghany a takmer 50 % populácie Indie bude vystavených vážnym suchám trvajúcim minimálne jeden rok počas tridsaťročného obdobia.

Ak by sa však podarilo dosiahnuť cieľ, ktorý stanovuje Parížska dohoda, teda udržať globálny nárast teploty pod hranicou 1,5 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou, pre všetky skúmané krajiny by to podľa výskumníkov bolo veľmi prínosné.

Vážnemu suchu by bola vystavená oveľa menšia časť populácie a zároveň menšia plocha všetkých typov krajinnej pokrývky, pričom najviac by profitoval Egypt.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.