Vodohospodárstvo v roku 2050: Štát vypracoval päť prognóz | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
INISOFT
MARIUS PEDERSEN

Vodohospodárstvo v roku 2050: Štát vypracoval päť prognóz

V rámci prognóz však treba zohľadňovať aj takzvané zlomové body, ktoré môžu aj nemusia narušiť vývoj možných scenárov. Takýmto zlomovým bodom je práve pandémia nového koronavírusu.

Vodohospodárstvo v roku 2050: Štát vypracoval päť prognóz

Foto: Pixabay

Ako bude vyzerať príroda na Slovensku v roku 2050? Aký veľký dôraz sa bude klásť na ochranu vôd a aké opatrenia budú prijímané v najväčšej miere? Možné odpovede na tieto otázky ponúka nová publikácia s názvom Scenáre pre prírodu Slovenska.

Jej autormi sú Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská agentúra životného prostredia a Prognostický ústav SAV, ktorí predstavili scenáre ukazujúce rôzne možné vývojové trajektórie pre prírodu Slovenska.

Zamýšľajú sa nad hybnými silami zmien a ilustrujú aj rôzne sociálno-ekonomické faktory, ktoré k nim môžu viesť (odkaz na celú publikáciu nájdete na konci článku).

Juh bude trpieť suchom, ak sa situácia nezmení

Základný scenár, ktorý vychádza zo súčasných podmienok bez zásadných zmien do budúcnosti, predpokladá, že do roku 2050 sa ciele v oblasti biodiverzity nedosiahnu, pričom adaptácia na zmenu klímy bude úspešná len čiastočne a za cenu vysokých nákladov.

Čo sa týka oblasti vodného hospodárstva, tak najmä juh Slovenska bude trpieť výrazným suchom. Problémom bude zhoršená dostupnosť vodných zdrojov a zároveň zvyšujúce sa riziko povodní.

Celkovú situáciu zhorší aj zvýšený obsah nežiaducich látok a ťažko rozložiteľných chemických zlúčenín.

Kultúrna identita a vzťah k prírode

Okrem základného vývoja prišli MŽP SR a SAŽP so 4 ďalšími scenármi vývoja. Prvým z nich je príroda ako zdroj kultúrnej identity.

„Pri tomto scenári je pre ľudí na Slovensku v polovici 21. storočia dôležitá ich kultúrna identita a návrat k tradíciám. Potrebujú sa identifikovať s miestami, kde žijú. Záleží im na nich, vytvárajú miestne akčné skupiny, ktoré spolupracujú na rozvíjaní kultúrnych a prírodných hodnôt, zveľaďovaní životného prostredia pre plnohodnotný každodenný život,“ konštatuje sa v publikácii.

V takomto scenári sa obnovili a rozšírili charakteristické krajinné prvky, ako sú remízky, medze, brehová vegetácia pozdĺž tokov či rybníky.

Podobne aj pri vodnom hospodárstve sa zaviedli mnohé opatrenia na zadržiavanie vody v krajine a integrovaný manažment povodí a krajiny.

Ďalšou výhodou je, že vďaka zvýšenému zastúpeniu zelenej a modrej infraštruktúry sa zlepšili aj mikroklimatické podmienky.

„Tieto opatrenia majú však len limitovaný vplyv a nedokážu výraznejšie zvrátiť negatívne vplyvy globálnej zmeny klímy na množstvo a kvalitu vôd, čo tiež obmedzuje možnosti pre udržateľné rybné hospodárstvo,“ zdôrazňuje sa ďalej.

V oblasti vodného hospodárstva sa podľa MŽP SR a SAŽP začnú zavádzať nové technologické postupy zamerané na zlepšenie kvality a zadržiavanie vody v krajine (podpora poľnohospodárstva aj zvyšovanie biodiverzity).

Revitalizácia mokradí v rámci biodiverzity

Druhý scenár vývoja je návrat k divokej príroda („Biodiverzita“). Podľa MŽP SR a SAŽP tak v roku 2050 budú ako výsledok tohto scenára zaberať veľký podiel územia Slovenska prírodné a prírode blízke ekosystémy, ktoré zlepšujú stav a kvalitu životného prostredia.

Približne polovica územia bude pritom intenzívne využívaná a bude slúžiť na zabezpečenie potrebných tovarov a služieb pre obyvateľov.

V rámci tohto scenára bude v EÚ aj na Slovensku postupne vytvorená sieť prírodných území, ktorá je udržiavaná a múdro spravovaná.

Skladá sa z veľkých biocentier (rozsiahlych bezzásahových chránených území), biokoridorov (prírodných koridorov pre voľne žijúce suchozemské a vodné živočíchy) a interakčných priestorov (extenzívne využívaných poloprírodných území).

„Revitalizované sú rieky a mokrade, mestské prírodné prvky sú domovom bohatej diverzity rastlín a živočíchov,“ uvádza sa ďalej.

Nadnárodná spolupráca a prísnejšia ochrana vody

Dôležitým poznávacím znamením tohto scenára je fakt, že správa a využívanie týchto území sa zabezpečujú v partnerstve rôznych skupín spoločnosti – štátnej správy, samosprávy, občianskych združení aj súkromných investorov.

Iniciatívy sa navyše koordinujú na nadnárodnej úrovni s cieľom vytvárania a udržiavania fungujúcej spojitej európskej siete prírodných území.

„Do roku 2050 sa darilo ciele v oblasti biodiverzity v rámci Európy aj Slovenska plniť pomerne úspešne – avšak za cenu veľkých finančných nákladov a obmedzenia hospodárskych aktivít. To vedie k problémom a konfliktom pri zriaďovaní a manažmente prírodných území a pri obhospodarovaní ostatného územia,“ vysvetľuje publikácia.

V tomto scenári sú zdroje pitnej vody prísnejšie chránené. Zvýhodňujú sa úsporné technológie a spôsoby hospodárenia a podporuje sa zadržiavanie vody v krajine.

Na vody bude vplývať aj súkromné vlastníctvo, tvrdí publikácia

Tretím scenárom je príroda v prostredí voľného trhu. Podľa tohto scenára totiž environmentálna legislatíva nemá obmedzovať vlastnícke práva.

Práve z tohto dôvodu sa súkromné vlastníctvo a ponechanie osobnej slobody v spravovaní prírody preto reguluje len rámcovo na národnej a európskej úrovni.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Koľko bude stáť presmerovanie vôd z bane v Nižnej Slanej? Štátny podnik vyhlásil súťaž

Koľko bude stáť presmerovanie vôd z bane v Nižnej Slanej? Štátny podnik vyhlásil súťaž

Vláda už začiatkom mája poverila Rudné bane, aby zabezpečili bezodkladnú realizáciu potrebných opatrení. Vyčlenila aj finančné prostriedky.

Odpadové vody v Európe čistíme stále viac. Sú však veľké rozdiely, ukázali čísla Eurostatu

Odpadové vody v Európe čistíme stále viac. Sú však veľké rozdiely, ukázali čísla Eurostatu

V oblasti sekundárneho čistenia Slovensko aj naďalej dosahuje podpriemerné výsledky.

Spriechodnenie aj obnova VD Gabčíkovo. Vodohospodári majú pripraviť štúdie

Spriechodnenie aj obnova VD Gabčíkovo. Vodohospodári majú pripraviť štúdie

Cieľom je všade tam, kde je to možné, navrátiť Dunaj čo najbližšie k prirodzenému stavu. Vodohospodári aj dotknuté rezorty majú do niekoľkých rokov vypracovať ucelené plány.