Macro Components
INNOGY
BELIMO

Vodný stres každoročne postihuje 30 % európskej populácie. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Na problémy bude narážať najmä jedna skupina európskych krajín. Ako je na tom Slovensko s vyhliadkami do budúcnosti a spotrebou vody v jednotlivých sektoroch?

Vodný stres každoročne postihuje 30 % európskej populácie. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Foto: Depositphotos

V priemere za rok postihuje približne 30 % európskej populácie vodný stres. Očakáva sa pritom, že situácia sa zhorší, keďže zmena klímy zvyšuje frekvenciu, rozsah a vplyv sucha.

Vyplýva to z najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), v ktorej analyzuje súčasný stav nedostatku vody v Európe s cieľom zamerať sa na riadenie rizík spojených s dostupnosťou vody pod vplyvom meniacej sa klímy, pričom argumentuje posunom od krízového manažmentu k manažmentu rizík vrátane väčšieho zamerania sa na opatrenia, ktoré riešia spotrebu vody (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).

V článku sa dozviete:

  • aký podiel európskeho územia ročne postihuje nedostatok vody,
  • aké hospodárske škody spôsobujú suchá v Európe,
  • aké sú vyhliadky do budúcnosti,
  • aké zmeny v zrážkových úhrnoch môžeme očakávať,
  • ktorý sektor vyvíja najväčší tlak na vodné zdroje,
  • ako sa menila spotreba vody v jednotlivých sektoroch v čase,
  • ako je na tom Slovensko so spotrebou vody v jednotlivých sektoroch v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.

EEA konštatuje, že vodný stres, teda situácia, keď nie je dostatok vody dostatočnej kvality na uspokojenie požiadaviek ľudí a životného prostredia, je už realitou v mnohých častiach Európy. Suchá a nedostatok vody už nie sú v Európe zriedkavými alebo extrémnymi javmi a približne 20 % európskeho územia a 30 % Európanov je v priemere za rok postihnutých nedostatkom vody, zatiaľ čo suchá spôsobujú hospodárske škody vo výške až 9 miliárd eur ročne a ďalšie nevyčíslené škody na ekosystémoch a ich službách.

Agentúra zároveň očakáva, že zmena klímy tento problém ešte zhorší, keďže suchá sú čoraz častejšie, majú čoraz väčší rozsah a dosah. Trendy sú obzvlášť znepokojujúce pre južnú a juhozápadnú Európu. V týchto oblastiach poľnohospodárstvo, verejné zásobovanie vodou a cestovný ruch vyvíjajú hlavný tlak na dostupnosť vody s výrazným sezónnym vrcholom v letnom období.

V iných častiach Európy nie je vodný stres zvyčajne trvalým problémom, keďže sa vyskytuje najmä príležitostne a v špecifických oblastiach, kde je hlavným tlakom voda spotrebovaná chladiacimi procesmi pri výrobe elektriny a priemyselnej výroby, verejným zásobovaním a banskou činnosťou.

Za obdobie rokov 1960 až 2015 v niektorých častiach severnej Európy vzrástli ročné úhrny zrážok až o 7 milimetrov a letné do 1,8 milimetra. Naopak, v južnej Európe ročné zrážky klesli až o 9 milimetrov a letné až o 2 milimetre.

Trendy v zrážkových úhrnoch v Európe / Foto: EEA

V stredných zemepisných šírkach Európy zrážky nevykazujú žiadne významné zmeny v ročnej mierke, ale v letnej sezóne možno pozorovať výrazné poklesy v častiach strednej a východnej Európy. Týka sa to najmä určitej časti správneho územia povodia Dunaja, o ktorú sa delí Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko.

Celkovo musí Európa podľa EEA posilniť odolnosť svojich ekosystémov a efektívnejšie využívať vodu, aby minimalizovala vplyvy nedostatku vody na ľudí a životné prostredie. Podľa hodnotenia agentúry sú na európskej úrovni zavedené politiky a nariadenia na riešenie oboch týchto problémov, je však potrebné zlepšiť ich implementáciu a účinnosť.

EEA očakáva sezónne zníženie dostupnosti vody takmer v celej Európe

A aké sú podľa EEA vyhliadky do budúcnosti? Agentúra očakáva zhoršenie nedostatku vody v Európe, keďže frekvencia, rozsah a dosah sucha narastajú.

Takisto predpokladá, že zmena klímy spôsobí sezónne zníženie dostupnosti vody vo väčšine častí Európy, s výnimkou severovýchodných oblastí. Najsilnejší vplyv sa očakáva v južnej a juhozápadnej Európe, zasiahnuté však budú aj veľké časti západnej a strednej Európy, aj keď v menšej miere.

EEA zároveň pripomína, že zlepšená efektívnosť využívania vody by mohla v nasledujúcich rokoch priniesť ďalšie zníženie odberu vody o 0,7 % ročne v sektoroch poľnohospodárstva, priemyslu, baníctva a výroby elektriny. Hoci má ísť o užitočný príspevok, nevykompenzuje to vplyv zmeny klímy na prírodu závislú od zrážok ani na poľnohospodárstvo.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Štát prehodnotil zoznam zraniteľných oblastí, cieľom je vyššia ochrana vôd (+ zoznam obcí)

Štát prehodnotil zoznam zraniteľných oblastí, cieľom je vyššia ochrana vôd (+ zoznam obcí)

Smernica o dusičnanoch umožňuje členským štátom vymedziť v rámci svojho územia konkrétne zraniteľné oblasti. V porovnaní s rokom 2017 sa ich počet mierne zvýšil. Niektoré obce ubudli.

Poslanci schválili zákon o vodovodoch a kanalizáciách. Aj s pozmeňujúcim návrhom

Poslanci schválili zákon o vodovodoch a kanalizáciách. Aj s pozmeňujúcim návrhom

Vlastníci verejných vodovodov a kanalizácií budú musieť po novom vytvárať účelovú finančnú rezervu na obnovu sietí. Vodárenským spoločnostiam a obciam však pribudnú aj iné povinnosti.

Ako je na tom Rudno po ničivej povodni? Obyvateľom má pomoc poskytnúť štát

Ako je na tom Rudno po ničivej povodni? Obyvateľom má pomoc poskytnúť štát

Zo štátneho rozpočtu by mali obyvatelia obce získať viac ako 250-tisíc eur.