Vodný stres v Európe bude narastať, tvrdí EEA. Ako je na tom Slovensko? | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Vodný stres každoročne postihuje 30 % európskej populácie. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Na problémy bude narážať najmä jedna skupina európskych krajín. Ako je na tom Slovensko s vyhliadkami do budúcnosti a spotrebou vody v jednotlivých sektoroch?

Vodný stres každoročne postihuje 30 % európskej populácie. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Foto: Depositphotos

V priemere za rok postihuje približne 30 % európskej populácie vodný stres. Očakáva sa pritom, že situácia sa zhorší, keďže zmena klímy zvyšuje frekvenciu, rozsah a vplyv sucha.

Vyplýva to z najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), v ktorej analyzuje súčasný stav nedostatku vody v Európe s cieľom zamerať sa na riadenie rizík spojených s dostupnosťou vody pod vplyvom meniacej sa klímy, pričom argumentuje posunom od krízového manažmentu k manažmentu rizík vrátane väčšieho zamerania sa na opatrenia, ktoré riešia spotrebu vody (odkaz na celú správu nájdete na konci článku).

V článku sa dozviete:

  • aký podiel európskeho územia ročne postihuje nedostatok vody,
  • aké hospodárske škody spôsobujú suchá v Európe,
  • aké sú vyhliadky do budúcnosti,
  • aké zmeny v zrážkových úhrnoch môžeme očakávať,
  • ktorý sektor vyvíja najväčší tlak na vodné zdroje,
  • ako sa menila spotreba vody v jednotlivých sektoroch v čase,
  • ako je na tom Slovensko so spotrebou vody v jednotlivých sektoroch v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.

EEA konštatuje, že vodný stres, teda situácia, keď nie je dostatok vody dostatočnej kvality na uspokojenie požiadaviek ľudí a životného prostredia, je už realitou v mnohých častiach Európy. Suchá a nedostatok vody už nie sú v Európe zriedkavými alebo extrémnymi javmi a približne 20 % európskeho územia a 30 % Európanov je v priemere za rok postihnutých nedostatkom vody, zatiaľ čo suchá spôsobujú hospodárske škody vo výške až 9 miliárd eur ročne a ďalšie nevyčíslené škody na ekosystémoch a ich službách.

Agentúra zároveň očakáva, že zmena klímy tento problém ešte zhorší, keďže suchá sú čoraz častejšie, majú čoraz väčší rozsah a dosah. Trendy sú obzvlášť znepokojujúce pre južnú a juhozápadnú Európu. V týchto oblastiach poľnohospodárstvo, verejné zásobovanie vodou a cestovný ruch vyvíjajú hlavný tlak na dostupnosť vody s výrazným sezónnym vrcholom v letnom období.

V iných častiach Európy nie je vodný stres zvyčajne trvalým problémom, keďže sa vyskytuje najmä príležitostne a v špecifických oblastiach, kde je hlavným tlakom voda spotrebovaná chladiacimi procesmi pri výrobe elektriny a priemyselnej výroby, verejným zásobovaním a banskou činnosťou.

Za obdobie rokov 1960 až 2015 v niektorých častiach severnej Európy vzrástli ročné úhrny zrážok až o 7 milimetrov a letné do 1,8 milimetra. Naopak, v južnej Európe ročné zrážky klesli až o 9 milimetrov a letné až o 2 milimetre.

Trendy v zrážkových úhrnoch v Európe / Foto: EEA

V stredných zemepisných šírkach Európy zrážky nevykazujú žiadne významné zmeny v ročnej mierke, ale v letnej sezóne možno pozorovať výrazné poklesy v častiach strednej a východnej Európy. Týka sa to najmä určitej časti správneho územia povodia Dunaja, o ktorú sa delí Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko.

Celkovo musí Európa podľa EEA posilniť odolnosť svojich ekosystémov a efektívnejšie využívať vodu, aby minimalizovala vplyvy nedostatku vody na ľudí a životné prostredie. Podľa hodnotenia agentúry sú na európskej úrovni zavedené politiky a nariadenia na riešenie oboch týchto problémov, je však potrebné zlepšiť ich implementáciu a účinnosť.

EEA očakáva sezónne zníženie dostupnosti vody takmer v celej Európe

A aké sú podľa EEA vyhliadky do budúcnosti? Agentúra očakáva zhoršenie nedostatku vody v Európe, keďže frekvencia, rozsah a dosah sucha narastajú.

Takisto predpokladá, že zmena klímy spôsobí sezónne zníženie dostupnosti vody vo väčšine častí Európy, s výnimkou severovýchodných oblastí. Najsilnejší vplyv sa očakáva v južnej a juhozápadnej Európe, zasiahnuté však budú aj veľké časti západnej a strednej Európy, aj keď v menšej miere.

EEA zároveň pripomína, že zlepšená efektívnosť využívania vody by mohla v nasledujúcich rokoch priniesť ďalšie zníženie odberu vody o 0,7 % ročne v sektoroch poľnohospodárstva, priemyslu, baníctva a výroby elektriny. Hoci má ísť o užitočný príspevok, nevykompenzuje to vplyv zmeny klímy na prírodu závislú od zrážok ani na poľnohospodárstvo.

 
 

Zostáva vám 41% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Mohlo by vás zaujímať

Tržby vodární rástli aj počas vlaňajšieho covidového roku

Tržby vodární rástli aj počas vlaňajšieho covidového roku

Tržby z regulovaných činností rástli aj v roku 2021. Podobný trend však vodárne zaznamenali aj v oblasti nákladov, ukazujú najnovšie čísla Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Priemerná cena stočného medziročne narástla o viac ako dve percentá (GRAF)

Priemerná cena stočného medziročne narástla o viac ako dve percentá (GRAF)

Kde vlani domácnosti najviac zaplatili za vodu? Prinášame veľké porovnanie cien.

Prívalové povodne v obci pri Nitre spôsobujú časté škody. Pomôcť majú protipovodňové opatrenia

Prívalové povodne v obci pri Nitre spôsobujú časté škody. Pomôcť majú protipovodňové opatrenia

Počas prívalových povodní sa voda neriadene valí obcou a strháva so sebou poľnohospodársku pôdu, ale ničí aj majetok. Obec chce preto staviť na protipovodňové opatrenia.